Dôstojný stánok umenia? FOTO TASR - VLADIMÍR BENKO
Na Slovensku je to tak! Patrí k našej národnej danosti, robiť veci neprehľadnými, tajomnými a nekorektnými. V problematike dostavby národného divadla to platí zvlášť presne, lebo do diskusie sa zapájajú všetci - odborníci, priaznivci, neprajníci a veru aj takí, pre ktorých je to príležitosť prihriať si vlastnú polievočku.
Tým stále zneisteným sme my, obyvatelia Slovenska, ktorým chýba predovšetkým to, čo majú k dispozícii napríklad páni Hrušovský, Bugár, Veteška, Čaplovič a Rusko - teda informáciu!
Znova a znova si kladiem otázku, či to pán poslanec Čaplovič myslí naozaj, že rozpočty divadiel, patriacich do sféry zriaďovateľov v jednotlivých samostatných krajoch (viac sa mi páči termín župa) sú dostatočné a nemajú nič spoločného s rozpočtom štátu, odkiaľ by mala byť dostavba národného divadla financovaná? Má naozaj predstavu, že scény v krajských mestách fungujú v atmosfére dostatku a nič z pochybností okolo strašného balíka peňazí na divadlo sa ich nedotkne? Vie napríklad o tom, že transformácia platí iba teraz, ale naše divadlo, Divadlo Jonáša Záborského v Prešove, nemôže dýchať už od roku 1993, ba boli chvíle, keď už vôbec nebolo a teraz už definitívne nemáme spevohru, lebo niet peňazí! Ak tvrdí, že rozpočet na takéto divadlo pamätal, mala akurát transformácia zabezpečiť dostatočnú delimitáciu na príslušnú župu, ale nestalo sa!
