spred roku 1989, keď si mandarínky alebo kokosovú múčku mohli z obchodu odniesť iba tí, ktorí poskytli vedúcej predajne protihodnotu.
Dzurinda sľúbil zmenu. Medzinárodné tendre s odkrytými kartami sa stali takmer železným pravidlom, tropického ovocia začalo byť príchodom hypermarketov dosť pre každého. Takto zjednodušený obraz smerovania verejného života dával veľkú nádej, že po transformácii ekonomiky začne na Slovensku fungovať kapitalizmus, ktorý by našu životnú úroveň priblížil k vyspelým ekonomikám.
Vo štvrtok však imidž tranzitívnej ekonomiky snažiacej sa o transparentnosť naštrbil spôsob privatizácie nesúci znaky tretej Mečiarovej vlády. Ministerstvo dopravy potichu sprivatizovalo Slovenské aerolínie. Aby si na to nemuselo pýtať povolenie vlády, akcie aeroliniek nepredávalo, ale vopred vybranej firme umožnilo upísanie nových akcií, čo jej zaručilo takmer 62-percentný podiel na základnom imaní podniku. O transakcii minister dopravy Prokopovič jednoducho mlčal. Verejnosť sa o nej dozvedela až vtedy, keď ju začal posudzovať Protimonopolný úrad.
