Od konca druhej svetovej vojny prešlo päťdesiatdeväť rokov a mám dojem, že teraz vo vzťahu k holokaustu vstupujeme do novej éry. Táto nová podoba je o to viditeľnejšia, ako postupne ľudia, čo prežili holokaust, vymierajú. Tí ľudia boli a zostanú utkvelou myšlienkou kohokoľvek, kto o tej téme písal, historikov či prozaikov. Tí, čo prežili, starostlivo dbali o chronológiu udalostí, mená a miesta a citované osoby, tie dôležité podrobnosti. Pre takéhoto človeka bolo dôležité, aby sa holokaust reprodukoval s precíznosťou. Tí, čo prežili holokaust, ma často napomínali, či už za moju nepresnosť, alebo za to, ak som udalosti počas holokaustu a po ňom opísal v tóne, ktorý sa im zdal kritický k obetiam.