že aj keď zatiaľ nepripúšťajú, že máme právo veta, nebudeme chýbať pri plánovaní akejkoľvek akcie. To transformuje západnú vojenskú alianciu na rozvarenú klobásu politickej byrokracie, čo by som nazval impotenciou. Už nikdy viac útoky na Srbov - budeme ponúkať ,ňet‘ a zrušíme konsensus.“
Tieto slová patria Williamovi Safirovi, jednému z najvplyvnejších amerických komentátorov denníka The New York Times. Briskným štýlom, podfarbeným čiernym humorom, sa v texte prezentuje ako ruský prezident Vladimir Putin, ktorému sa hypoteticky preniesol do mysle po nevšedných posunoch vo svetovom vývoji po 11. septembri. Pri čítaní komentára môžu aj či najmä nejednému Stredoeurópanovi naskakovať zimomriavky na chrbte. Ak by totiž išlo iba o novinársku fikciu, dalo by sa schuti pousmiať. Lenže podtext nesie v sebe náboj s viacerými otáznikmi, ktoré v týchto dňoch naozaj zavisli nad ďalším vývojom v NATO. Vzniká totiž naozaj pocit, že Rusko sa dostáva oknom tam, kam sa viaceré štáty strednej a východnej Európy usilujú dostať dverami! Nie náhodou minulý týždeň práve ministri zahraničných vecí troch nových členov aliancie Česka, Poľska a Maďarska naozaj vyslovili v Bruseli nevôľu nad tým, čo sa deje v ruskom prerážaní do NATO a s akými výhodami sa moskovské koketovanie prijíma v najvyšších kruhoch tvorcov západnej politiky nielen v rámci Bruselu.
Je jasné, že vojnu s terorizmom nemožno podľa všetkého bez Ruska zvládnuť. Z geostrategického hľadiska je určite výhodnejšie mať s Ruskom dobré vzťahy, než nechať Moskvu kuť vlastné vojenskobezpečnostné konštrukcie. Čo vlastne musí Rusko splniť, aby sa mohlo stať aj keď nie plnohodnotným členom NATO, a predbehnúť tak všetkých kandidátov z bývalých sovietskych dŕžav? Je Rusko po vyše desiatich rokoch po rozpade Sovietskeho zväzu naozaj kompatibilné s demokratickými hodnotami, a teda dôveryhodným partnerom? Predbehlo Rusko v plnení politických predpodkladov na vstup do demokratického klubu naozaj pobaltské štáty, Slovinsko a Slovensko? Majú sa ostatným krajinám vytýkať nové a nové nedostatky a zdôrazňovať potreba zlepšenia a upevnenia demokratického procesu, no Rusku sa vzhľadom na jeho veľkosť a silu takmer všetko odpúšťa, dokonca aj vojna v Čečensku?
