ho syna do Rakúska; provokatívna, takmer rituálna vražda mafiánskeho typu nepohodlného príslušníka SIS; difamácia banskobystrického biskupa nastrčeným agentom-provokatérom... Tieto a ďalšie jej kauzy obleteli svet a vyvolali búrku nevôle vo verejnej mienke, protesty a demarše európskych inštitúcií. Aj ich zásluhou prepadlo Slovensko medzi kandidátmi na členstvo v EÚ z postavenia premianta do postavenia outsidera a z postavenia slobodnej demokratickej krajiny medzi krajiny len čiastočne slobodné (podľa kritérií prestížnej Freedom House).
Aj iné tajné služby vo svete robia chyby, stane sa, že aj prekročia kompetencie a porušia zákon, ale keď sa to v ktorejkoľvek rozvinutej demokratickej krajine prevalí, znamená to veľký škandál. V rámci jeho riešenia si nikto netrúfa obhajovať neprávosti, dokonca sa nimi pýšiť, ale padajú hlavy. Platí sa za trestnoprávne i mravné zlyhanie a platí sa aj za zlyhanie profesionálne. Každé z nich poškodzuje krajinu, ako aj dôveryhodnosť plnenia delikátneho poslania tajných služieb. Debakel vtedajšej SIS vo všetkých týchto rozmeroch stelesňoval práve Ivan Lexa.
Je ľudsky pochopiteľné, že sa Ivan Lexa bráni obvineniam zo všetkých nezákonností a zločinov, ktorých sa mal dopustiť sám alebo za ktoré bol zodpovedný ako riaditeľ SIS. Cynizmus jeho sebaobrany však spočíva v bezostyšnom popieraní akýchkoľvek neprávostí v aktivitách svojho úradu, akéhokoľvek zneužívania moci. Podľa jeho interpretácie by si jeho siska skôr zaslúžila čo najvyššie ocenenie za perfektné a nezištné služby štátu.
Demokratické tajné služby od roku 1996 prestali s Lexovou SIS spolupracovať. (Ľ. Lesná, Únos demokracie, IVO 2001, s. 297) Napriek tomu Lexa mal tú odvahu tvrdiť: "Dosiahli sme európsku úroveň v rámci spravodajskej práce. Naši partneri nás pokladali za veľmi korektnú a efektívnu spravodajskú službu." (Slovenská republika 24. 2. 1999).
A tento postoj dáva demonštratívne najavo nielen napriek masívnej negatívnej reakcii na vtedajšie verejné akcie slovenskej tajnej služby, ale aj napriek tomu, že boli totálne zbabrané. Veď práve preto sa aj všetky veľmi rýchlo prevalili, ruky siskárov z nich okato vytŕčali a žiadna z nich z hľadiska svojho cieľa nebola úspešná: prezidenta sa nepodarilo zdiskreditovať cez jeho syna, zosnovanie únosu siskou sa nepodarilo ututlať vraždou Remiáša, kauza triptych neviedla ku kompromitácii biskupa Baláža ako zákon prekračujúceho kšeftára. Práve pre toto profesionálne zlyhanie pri plnení protizákonného zadania musel Lexu jeho boss Mečiar zachraňovať prezidentskou amnestiou, dokonca dvojitou. Ak by sme aj odhliadli od právnej a mravnej stránky veci, zostáva nemý úžas nad drzosťou, s ktorou sa Lexa ešte aj v januári 2005 pred súdom hrdo hlási k inscenácii kauzy triptych, ktorou vraj zachránil pre štát veľké hodnoty.
