Iracké voľby. FOTO - REUTERS
V predvolebnom boji zvykol George W. Bush zhrnúť tému slobody do niekoľkých slov: Pravda, a aj demokracia, sú viac než darom Ameriky svetu - je to Boží dar ľudstvu. Tento výrok mal veľkú odozvu, asi preto, lebo nepriamo hovoril, že Amerika a jej vojaci uskutočňujú Božie dielo tým, že bojujú v iných krajinách - ba aj v Iraku.
Prehra múdreho realizmu
Ideu, ktorá je v tomto hesle obsiahnutá, by sme mohli nazvať vierou v demokratickú prozreteľnosť. Ešte roku 2001 sa Bushova administratíva v predvolebnom boji veľmi skepticky vyjadrovala o ambicióznych cieľoch zahraničnej politiky. Medzitým sa táto viera stala jej ústrednou víziou. John Kerry a demokrati tomu mohli čeliť len múdrym realizmom, a keď vychádzame z toho, že voľby 2004 boli svojho druhu referendom o víziách, múdry realizmus v nich prehral. Novembrové voľby boli poslednou kapitolou fascinujúceho presmerovania americkej politiky. Demokratom, dedičom veľkých vizionárov ako Franklin Roosevelt a Woodrow Wilson, hrozí nebezpečenstvo, že sa stanú stranou malých snov. A z republikánov, ktorí za Nixona a Kissingera stavili všetko na to, že zahraničnej politike odnímu jej mravný nárok, sa stala strana, ktorá chce zmeniť svet.
