Vladimir Putin s manželkou Ľudmilou v Bratislave. FOTO - TASR
Najväčším ruským paradoxom by mohlo byť, že Stalin, nemilosrdný sovietsky boh, ktorý porazil Hitlera a vybudoval superveľmoc, bude v pamäti ruského ľudu žiť ako hrdina, asi tak ako Francúzi ľúbia svojho omnoho nevinnejšieho Napoleona. Nie je to masochizmus, ale osobitná črta ruskej povahy. Tisíce Rusov sledovalo pred dvoma rokmi päťdesiate výročie Stalinovej smrti - zhromaždenia v centrách miest, kladenie vencov k jeho sochám. V zahraničí sa veľa ľudí pýtalo, či táto nostalgia nie je v skutočnosti volaním po návrate totalitnej vlády.
Hrdí vo svojom vnútri
Je to oveľa zložitejšie. V Rusku sa odohráva občianska vojna medzi produktívnymi ľuďmi, ktorí ašpirujú na lepší život (v západnom zmysle) a ďalšími, čo sa živia resentimentmi straty statusu superveľmoci Ruska či dokonca pozitívnym citom k Stalinovým dňom.