V roku 2001 prepukol v bankovom sektore škandál, ktorý by v každej civilizovanej krajine viedol prinajmenej k dobrovoľnému odstúpeniu guvernéra centrálnej banky. Devín banka sa dostala pod nútenú správu a následne do konkurzu. Neskôr vyšlo najavo, že aj keď bankový dohľad na katastrofálne hospodárenie Devín banky upozorňoval už dávno, nadriadené inštancie v záujme politickej stability nekonali. Šéf NBS M. Jusko sa vo funkcii nielenže udržal, ale verejne mu deklaroval podporu premiér M. Dzurinda a podpredseda vlády pre ekonomiku I. Mikloš. Zistenia bankového dohľadu viac ako o manažmente Devín banky hovoria o (ne)zodpovednosti príslušných štátnych funkcionárov. V ich moci bolo zasiahnuť oveľa skôr, no neurobili tak. V čase, keď Devín banka stála pred neriadeným kolapsom, drobní vkladatelia v nej mali uložených okolo 11 miliárd korún. Keby Jusko konal oveľa skôr a nebral ohľad na politické záujmy niektorých koaličných strán, riziká spojené s pádom banky by boli oveľa menšie. A nižšie by boli aj náklady na vyplácanie občanov z fondu ochrany vkladov.
Pozoruhodnosťou je chronické nedodržiavanie nariadení národnej banky, ktoré zakazujú finančným ústavom poskytovať ekonomicky prepojeným skupinám úvery presahujúce 25 percent z kapitálu banky. Bankový dohľad však zistil, že v prípade hlavného akcionára Devín banky - spoločnosti Apis - bol tento limit prekročený o viac ako sto percent. Apis vlastnil bez piatich tisícin percenta 20 percent Devín banky, ktorá jeho ekonomickej skupine poskytla úvery vo výške 56,64 percenta z kapitálu banky! (Do uvedenej skupiny bankový dohľad zaradil firmy Apis Spektrum, ATC, a. s., ATC-HČ, ATC data, Motory, a. s., a Strojárne Lipany.) Rovnaký prehrešok mala Devín banka aj voči ekonomickej skupine Slovenských elektrární, kde úverová angažovanosť dosahovala až 44,31 percenta kapitálu banky. Bankový dohľad zistil aj to, že Devín banka nesprávne vykázala úverovú angažovanosť voči ruskej Vtoroj Bank, ktorá mala pri správnom vedení dokumentácie predstavovať až 56,8 percenta z kapitálu banky. V správe o vykonaní kontroly v Devín banke sa mimochodom niekoľkokrát opakuje, že tento finančný ústav sa prehnane a neobozretne angažoval na ruskom teritóriu. (Okrem iného sa jej vyčítali aj fiktívne finančné operácie, nekompetentné účtovníctvo, bezúročné úverovanie vybraných klientov, predlžovanie splatnosti úverov nesolventných klientov, neexistencia akýchkoľvek predpisov na základné bankové činnosti atď.)
