nielen matka, ktorá sa doma stará o výchovu dieťaťa (ako je to dnes), ale aj tá, ktorá si popri starostlivosti o dieťa privyrába, či je zamestnaná.
Kaníkov návrh pobúril KDH, presnejšie Júliusa Brocku, ktorý by tento príspevok matkám, ktoré sa snažia privyrobiť, či zarábať, odoprel. Pomoc štátu by adresoval len tým rodinám, v ktorých sa matka plne venuje výchove dieťaťa. V inom prípade to považuje za "dávku z luxusu". Hoci základom politiky kresťanských demokratov je podpora rodiny, Brockov postoj ku Kaníkovmu návrhu je v rozpore s moderným ponímaním podpory rodiny vo väčšine Európy.
KDH svojím návrhom ukráti len dieťa. Rodičovský príspevok totiž nie je príspevok ani pre matku, ani pre rodinu, ale ako hovorí zákon, iba a len pre dieťa. Štyri tisícky v žiadnom prípade búrku v rodinnom rozpočte nevyvolávajú a ani nepokrývajú všetky potreby dieťaťa. Vystačia tak na niekoľko balíčkov plienok, umelú výživu a pár kusov oblečenia. Ak sa matka rozhodne zveriť dieťa na niekoľko hodín do opatery starej mamy či pestúnky, alebo pracuje doma, neznamená to, že mu potrebnú materiálnu starostlivosť poskytovať nemusí. Kaníkov návrh odstraňuje aj doterajšiu medzeru v zákone: ak sa matka na rodičovskej rozhodla privyrobiť si, automaticky sa jej príspevok skrátil na 1300 korún. A to bez ohľadu, či sa rozhodla pracovať na plný, či čiastočný úväzok. Skrátil sa jej aj v prípade, ak mala možnosť jednorazového zárobku, napríklad niečo preložila, doučovala, či upratovala a zarobila len niekoľko stoviek. Bolo to absolútne nemotivujúce, a to ako v profesionálnom raste matky, tak aj v snahe zlepšiť istý štandard pre dieťa. Ak teda KDH chce vidieť mladé mamičky nepretržite 24 hodín pri dieťati, nech potom navrhne príspevok pre matku s dieťaťom nie 4- ale 10-tisíc korún.