nejším pocitom národnej identity na Slovensku. Čo znamená, že sa nevyplatí bagatelizovať či apriórne negovať požiadavky, postoje, či prejavy nespokojnosti ich reprezentácií.
Dospeli sme k tomu však až po porážke mečiarizmu v roku 1998, keď sa súčasťou vládnej koalície stala aj SMK. Za aktívnej účasti SMK vládna koalícia porazila mečiarizmus, splnila kodanské kritériá, dosiahla prijatie SR do Európskej únie a NATO, prijala a začala uskutočňovať zásadné hospodárske, politické a sociálne reformy a nastúpila kurz k všestrannej prosperite krajiny. Preto vyvolávajú oprávnené znepokojenie chýry o možnej výmene tohto strategického partnera vo vládnej koalícii, ktorá by mala vzísť z parlamentných volieb v roku 2006.
Prvým a zásadným dôsledkom tejto zmeny bude radikalizácia SMK. Ako súčasť vládnej koalície SMK formulovala svoj stranícky volebný program v súlade s vládnym programom a v miere, v akej sa jej podarilo začleniť ho doň. Status opozičnej strany sa však stane pre voličov SMK dostatočne atraktívny iba vtedy, ak bude oveľa radikálnejší než jej umožňoval doterajší status. Radikalizácia sa prejaví v obnovení a zostrení tých bodov národnostných požiadaviek, ktoré SMK ako vládna strana zo svojho programu stiahla alebo ich nechala "spočívať".
Volebné programy SMK 1998 a 2002 sa výrazne koncentrovali na problematiku územnej samosprávy: na revíziu územného a správneho usporiadania a "rozvoj územnej samosprávy so širokými právomocami vrátane práva na združovanie územných jednotiek a celkov" (1998); a na "vytvorenie územnosprávnych jednotiek založených na prirodzených regiónoch" (2002). SMK v zásade súhlasila s Nižňanského koncepciou reformy verejnej správy, ale "trvala na vytvorení územného celku, súčasťou ktorého by bolo šesť okresov s najväčšou koncentráciou maďarského obyvateľstva - tzv. komárňanská župa" (sociológ Vladimír Krivý). Ako vládna strana vzala disciplinovane na vedomie, že táto koncepcia neprešla. Uplatňovanie práva na etnickú autonómiu bolo apriórne vylúčené predvolebnou zmluvou s vtedajšou SDK (1998).
