|
ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR/EPA |
Kjótsky protokol je jedna z najočakávanejších a najkontroverznejších "globálnych" dohôd posledného obdobia. Očakávaná preto, lebo by mala ukázať, či je človek schopný vymeniť vlastné pohodlie za zodpovednosť voči prírode a sebe samému. Kontroverzná preto, že proti sebe stavia obrovské finančné nadnárodné skupiny a ich niekdajších patrónov - štáty.
Hoci po rokoch tvrdých vyjednávaní sa konečne podarilo uviesť Kjótsky protokol do reality (aj to iba výmenou súhlasu Ruska za ekonomické benefity), nie je dôvod na žiadne veľkolepé oslavy. Jeho cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov o vyše päť percent v rokoch 2008 - 2012. A hoci ho ratifikovalo 55 percent vyspelých krajín, ktoré produkujú 55 percent svetových emisií, najdôležitejší "hráči" ostávajú mimo. Medzi nimi najväčší znečisťovateľ ovzdušia - USA, i krajiny, v ktorých sa predpokladá rýchly hospodársky vzostup (a teda aj rýchly vzostup emisií) - Čína a India. Prečo je to tak?
