|
|
Jedno z najpôsobivejších bolo stretnutie s mojou bývalou profesorkou dejín hudby, pani profesorkou Potemrovou, ktorá je vo svojich osemdesiatich troch rokoch rovnako vitálna, duchaplná a energická, ako bola pred vyše tridsiatimi rokmi.
Ak sa dobre pamätám (lebo pamäť mi neslúži tak dobre ako jej), jej hlavným cieľom nebolo učiť, ale kultivovať. Preto do nás hustila najnovšie informácie z celého sveta, nútila nás absorbovať, čo sa dalo, vláčila po koncertoch a festivaloch, nosila platne a knižky a všemožne sa snažila, aby jej žiaci neboli po štyroch rokoch úplne nekultúrni tupci. Upozorňujem, nehovorím o kultúre ako o umení, ale o kultúre života.
