Prvý medzi rovnými

Prezident Rudolf Schuster vo svojom novoročnom prejave takmer ničím neprekvapil - tí, čo od neho nečakali veľa invenčného myslenia, nemohli byť sklamaní. Hlava štátu sa snažila o vyvážený prejav, v ktorom pochválila to, čo nemožno nechváliť (zahraničné úspechy vlády, zníženie daní pre fyzické aj právnické osoby), pokarhala to, čo pokarhať treba (problémy s korupciou, slabú podporu malého a stredného podnikania, vysokú nezamestnanosť) a ohľaduplne sa správala k občanom, ktorí - hoci to majú ťažké - dokázali v ťažkých podmienkach vydržať a pochopiť situáciu, v ktorej stále pretrvávajú nedoriešené problémy. Rudol Schuster na jednej strane priznal, že bez tvrdých ekonomických reforiem nemôžeme vytvoriť trvalý ekonomický rast a tak postupne zvyšovať životnú úroveň občanov, nezabudol však usúdiť, že prišiel čas, keď treba občanom viac dávať ako brať - zrejme treba dodať, že to nebude nemožné, najmä ak sa predá SPP. Hlava štátu nestratila ani insitný optimizmus veriac, že podpora občanov pre vstup do NATO a EÚ bude stále rásť a že politické strany sa v predvolebnom boji neznížia k nekorektnému boju.