Najmladší d'Artagnan ruskej poézie

Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Josif Brodskij, ktorý sa narodil roku 1940 v Leningrade a roku 1996 zomrel v americkom exile, vytvoril štýl, ktorý ďaleko presiahol jeho ruskú vlasť. Aj kanonicky chcel byť Josif Brodskij vždy sám sebou. Cielene pracoval na vlastnom mýte, ktorý len posilnili politické okolnosti jeho biografie a Nobelova cena.

Všetci Nerusi, ktorí niekedy počuli, ako Josif Brodskij prednáša básne, hovoria o tom, že to znelo ako pravoslávny cirkevný spev. S pravoslávím to však má niečo do činenia len vzdialene. V Rusku a zvlášť v Petrohrade takto prednášalo svoje diela veľa lyrikov. Dôvod: väčšina ruských básnikov ešte verila v ústny pôvod poézie - že sa nepíše, ale zapisuje. Preto ju "spievajú". Ostatne, to nie je ruská špecialita: tak čítal napríklad Paul Celan, a hovorilo sa o ňom, že číta ako spevák v synagóge.