Predseda HZDS už porozprával, že zavlečenie prezidentovho syna zosnoval samotný Kováč ml., aby sa vyhol trestnému stíhaniu v kauze Technopol. Ide o známu tézu samoúnosu, ktorú sa usilovali dokazovať vyšetrovatelia – Stredoslováci, avšak márne. Neskôr Mečiar naznačoval, že do únosu môžu byť zapletené cudzie spravodajské služby a až celkom na záver pripustil, že pri zavlečení asistovala SIS. Podľa neho tajná služba v tom istom čase a na rovnakom mieste realizovala inú spravodajskú operáciu, pri ktorej stihla zdokumentovať, že došlo k únosu syna najvyššieho ústavného funkcionára… Najnovším bonmotom šéfa HZDS je vyhlásenie: „Myslím si, že únos bol namierený proti mne.“ Nie je to však nič iné ako zámerná zámena príčiny s následkom. Únos bol namierený proti Michalovi Kováčovi a jeho dôsledkom bolo znepriatelenie si domácej aj zahraničnej verejnej mienky. So všetkými reklamáciami by sa teda mal Mečiar obrátiť na Lexovho námestníka Jaroslava Svěchotu, ktorý bol strojcom a spiritus movens všetkých ilegálnych operácií SIS. Ďalšou lžou šéfa HZDS je tvrdenie, že Michal Kováč sám navrhoval za šéfa SIS Ivana Lexu. Exprezident ho dôsledne odmietal ustanoviť do akejkoľvek funkcie, aj keď sa Lexa pripravoval na riadenie tajnej služby už od júla 1992, keď bolo jasné, že zanikne federácia. Nechcel ho ani za šéfa svojej kancelárie a ani za riaditeľa SIS.