Slovenskí poľnohospodári obťažovali verejnosť najväčšími obavami zo vstupu Slovenska do Európskej únie, a pritom sa potvrdilo, že na ňom najviac zarobili. Od mája minulého roka boli odvetvím s tretím najväčším rastom platov a družstvá sa zo straty v roku 2003 vlani prehupli do zisku.
Ako je to možné? Štedrou dotačnou politikou Európskej únie. Hoci farmári presviedčali politikov a ľudí o strate svojej konkurencieschopnosti, ak im vláda nepridá viac dotácií k európskym, v skutočnosti museli vedieť, že ich peňaženky stučnejú bez ohľadu na konkurenciu. Európsky trh totiž nie je o konkurencii. Jeho zmyslom je podplácanie farmárov, ktorí by bez dotácií skrachovali a robili hluk - talianski kamionisti by najskôr vysypali paradajky z kamiónov a francúzski traktoristi zahatali diaľnice. Naši poľnohospodári len rozšírili skupinu, ktorá sa najviac priživuje na skostnatenosti únie. Integrácia im vlani priniesla o tretinu viac peňazí vo forme dotácií.
Prejavy európskej dotačnej politiky únie sú dnes vidieť v skladoch preplnených vlaňajším obilím. Keďže únia odbremeňuje poľnohospodárov od uvažovania nad podnikateľskou stratégiou a zjednodušuje im najdôležitejšiu činnosť - predaj, ľahko sa stane, že farmár zaseje pšenicu, hoci vie, že to isté urobili všetci jeho susedia. Keď sa do toho zapojí na počasie dobrý rok, výsledkom môže byť obilie horiace v peciach ako palivo.
