FOTO - REUTERS
Mám napísať o pápežovi, ale nemôžem. Nemám na to dosť síl. Čo môžem napísať? Že bol veľký? To by bolo absurdné, blchy by možno mohli napísať, že bol veľký.
Papundeklové kulisy
Je večer 2. apríla. Na chvíľku sme si ľahli, vyčerpaní z atmosféry tých dní, ktoré sú plné smútku, hrozivé, obťažkané udalosťami a zvláštnym spôsobom - sväté. Bolo to tu, čosi, čomu sa nedalo ubrániť, nepomáhal ani cynizmus, ani večer strávený niekde u známych, lebo všetko akoby vybuchovalo, dieťa vrieskalo a ja som celú cestu v taxíku preplakala, ani neviem prečo, ale ulice a celé mesto boli plné na najvyššiu mieru vyšponovaného napätia, nedalo sa s tým nič rozumné urobiť, lebo bezvýznamnosť, ktorú popri takých udalostiach odrazu vyzrádza látka všedného dňa, je neznesiteľná. Odrazu všetko pôsobí ako papundeklové kulisy, žalostná a vzduchom nafúknutá atrapa.
