FOTO - REUTERS
Keď sa v škole učíme počítať, je jedno, kto nás to učí. Len je dôležité, aby hovoril pravdu. S mravnými a náboženskými pravdami je to inak. Tu sa osoba učiteľa musí upísať obsahu svojho učenia, ak chce byť presvedčivý. Ján Pavol II. bol takým učiteľom. Vedeli sme: je tým, čo hlása. Mohol opakovať len starodávne kresťanské pravdy, ale nikdy neboli banálne a abstraktné, pretože sme cítili, že v kazateľovej duši žijú a že k nám odtiaľ prichádzajú, že Boh je láska, že je milosrdný, že nenávisť nikdy nemôže byť dobrá. Naše duše neživili ani tak slová, ako jeho duchovná sila.
Nebojte sa!
Keď opakoval Kristovu výzvu "Nebojte sa!", tušili sme, že je to prosba muža, ktorý sa po celý svoj život ničoho nebál, pretože ten život spočíval na absolútnej dôvere v Boha. Vedel, že na konci všetkého, čo sa môže stať, bude stáť dobro - a že je v našej moci obrátiť k dobrému utrpenie, ktoré stihne každého z nás a ktorého nikto nezostane ušetrený. Preto sme tomuto svätému človeku vďační - lebo v našom brutálnom a krutom storočí, ovládanom násilím a chamtivosťou zlepšoval svet. A urobil z nás lepších ľudí, než akí sme boli dovtedy.
