ať sa s chránenými informáciami, ktoré nám poskytne NATO. Treba povedať, že zákony upravujúce činnosť úradu vytvárajú nebezpečne široký priestor na únik utajovaných skutočností. NATO, ktoré nám s veľkou pravdepodobnosťou ponúkne členstvo, môže mať z tohto stavu obavy a nepochybne príde čas, keď sformuluje výhrady proti nedostatkom v oblasti ochrany utajovaných skutočností.
Zákony o NBÚ a o vyšších štátnych funkcionároch vynímajú spod povinnosti bezpečnostnej lustrácie okrem priamo volených potentátov, ako sú prezident, poslanci, primátori a starostovia, aj funkcionárov vymenovaných či volených nepriamo: členov vlády, štátnych tajomníkov, predsedu a podpredsedu NKÚ, sudcov Ústavného súdu, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, generálneho prokurátora a jeho námestníka, vedúcich kancelárie prezidenta a parlamentu, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, ktorí nie sú členmi vlády (predsedu štatistického úradu, šéfa geodézie a kartografie a podobne), členov bankovej rady NBS a riaditeľa SIS. Uvedený okruh ľudí je neopodstatnene široký a z hľadiska národnej bezpečnosti predstavuje neprimerané riziko. Neexistuje totiž dôvod, aby sa šéf prezidentskej kancelárie, generálny prokurátor, ústavný sudca atď. mohli bez štandardizovaného režimu oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Rovnako je diskutabilné, či sa môže stať niekto predsedom vlády alebo jej členom, ak nespĺňa bezpečnostné kritériá. Osobitnou kapitolou je riaditeľ SIS. Kto zabezpečí, že pri prípadnom vymenovaní nového šéfa tajnej služby bude vybraný kandidát spôsobilý oboznamovať sa so spravodajskými informáciami z NATO?
