Autor je politológ a arabista
Rokovania o ukončení konfliktu v Sýrii, ktoré prebiehajú v Ženeve, zrejme nemajú veľkú nádej na úspech. Zatiaľ pokračujú napriek tomu, že sýrska opozícia naďalej čelí útokom vládnych a ruských lietadiel, a tiež napriek teroristickým útokom v šiitskej štvrte Damasku, za ktorými stáli sunnitskí radikáli z Islamského štátu.
Príčinou neúspechu rokovaní však nemusia byť výsostne vnútrosýrske problémy. Aj keď zástupcovia kurdskej menšiny nedostali pozvánku na rokovania – hoci Kurdi sú dnes v Sýrii významnou a rešpektovanou silou – nie je vylúčené, že budú prizvaní neskôr. Ani rozpory medzi sýrskym režimom a nejednotnou sýrskou opozíciou nemusia byť neprekonateľné. Skomplikovať rokovania môžu záujmy jednotlivých veľmocí, ktoré sú už v tomto občianskom konflikte plne zapojené.
Sýria nie je Tunisko a Egypt
Občiansku vojnu v Sýrii rozpútal proti vlastnému obyvateľstvu režim prezidenta Bašára Asada. Jej začiatok si dobre pamätáme. Obyvatelia Sýrie, posmelení úspechmi občianskych protestov v Tunisku a Egypte, vyšli rovnako protestovať do ulíc s idealistickou vidinou lepšieho života a slobody.
Na rozdiel od Tuniska a Egypta však režim v Sýrii nenasadil proti bezbranným demonštrantom policajtov s obuškami či slzným plynom, ale policajtov so strelnými zbraňami. Už pri prvom proteste v marci 2011 bolo zastrelených 15 ľudí. A takýto scenár sa opakoval aj počas ďalších protestov. To roztočilo špirálu brutálneho násilia, ktorú už nebolo možné zastaviť.
Začali sa vytvárať rôzne ozbrojené skupiny založené na etnickom, náboženskom a politickom princípe. Tie si neskôr hľadali svojich podporovateľov aj mimo územia Sýrie. Konflikt v Sýrii tak vytvoril nové spojenectvá, ale tiež oprášil staré záujmy a aj spory.
Rusko je Asadovou oporou
Od začiatku konfliktu sa sýrsky režim mohol spoľahnúť na svojho dlhodobého spojenca Rusko. Nielenže Rusko vetovalo v Bezpečnostnej rade OSN rezolúcie, ktoré vyzývali Asada na zastavenie násilia proti vlastnému obyvateľstvu, ale na jeseň 2015 dokonca priamo vstúpilo do bojov o moc na jeho strane.
Sýria pod vedením Bašára Asada je skutočným spojencom Ruska v oblasti. Na území Sýrie sa nachádza jediná ruská vojenská základňa v Stredozemnom mori. Sýria je tiež jednou z mála krajín na svete, ktorá dobrovoľne poskytla svoje územie ruským vojakom. Dokonca aj Lukašenkovo Bielorusko odmietlo ruskú základňu na svojom území. Rusko takéhoto spojenca určite neopustí a na rokovaniach ho bude tvrdo obhajovať.
