Tento text patrí k prémiovému obsahu SME.sk. Počas trvania štrajku učiteľov sme všetky texty o školstve odomkli a vyňali z prémiového obsahu. Chceme tak podporiť kritickú diskusiu o stave slovenského školstva.
Iste, pár percent štrajkujúcich škôl nepoloží vládu. Pár stoviek sestier, ktoré dali výpovede, takisto nie. Ale nálada, ktorú tieto protesty vyvolali, môže Smeru značne skomplikovať dosiaľ také jednoznačné a prúdmi utečencov – pravdaže tých problémových, agresívnych a neprispôsobivých – zabezpečované víťazstvo.
Dôvod, prečo to tak je, spočíva priamo v príčinách nespokojnosti. Jednoducho sa ukázalo, že obrovské skupiny ľudí nie sú spokojné so svojím odmeňovaním, so svojou životnou úrovňou. Sú to ľudia odkázaní na svoj pravidelný mesačný príjem, ktorí by v normálnej krajine tvorili strednú triedu, no na Slovensku musia rátať, koľko rožkov si môžu kúpiť.
Zároveň paralelne s protestmi vidia voliči inú realitu. Realitu ľudí, ktorí rožky určite rátať nemusia. Ľudí, ktorí predávajú sifóny za ceny ajfónov, predražené „cétečká“.
Učitelia: Vláda odvádza pozornosť, hlásime sa len o svoje práva Čítajte Sociálneho demokrata Fica s hodinkami, na ktoré učiteľ pracuje roky. Zvýhodneného maséra a zvýhodnenú asistentku. Zatiaľ čo veľká časť spoločnosti naráža na existenčné problémy, ľudia blízki Smeru zápasia s neznesiteľnou ľahkosťou bytia.
Neznesiteľne ľahké bohatnutie na úkor systému začína na Slovensku pripomínať obrovské imelo alebo iný parazitujúci organizmus, ktorý svojho hostiteľa vysal a oslabil natoľko, až ohrozil jeho existenciu. A spolu s tým aj seba samého.
Pravda, imelo je pomerne vzletný príklad cudzopasnej rastliny, pod ktorou sa ešte aj na Vianoce bozkávame. Sú aj parazity menej vzletné ako povedzme pásomnica. Organizmus napadnutý cudzopasníkom sa jednoducho reflexne bráni, aby nezahynul.
Sestry a učitelia sú len predzvesťou obrany, pretože pud sebazáchovy funguje u jednotlivcov aj v spoločnosti. Cudzopasník je tak skôr alebo neskôr odsúdený na zánik. A čím je nenásytnejší, tým skôr tento moment nastane.
Učitelia, ktorí sa zapojili do štrajku (v čase kulminácie ich mohlo byť do 15-tisíc), sestry, obete Váhostavu a iných káuz, ľudia húfne odchádzajúci do zahraničia a mnohí ďalší nespokojní tvoria veľkú skupinu voličov, ktorej síce okrem nespokojnosti chýba spoločný menovateľ – to však nijako nespochybňuje ich existenciu a spravodlivé rozhorčenie.
Vo voľbách, akokoľvek vyzerajú jasné, rozhodujú niekedy doslova stovky hlasov. A organizmus napadnutý parazitom chce ďalej žiť.
