Často počuť výčitku, povzdych, že sme sa v Západe sklamali. Že sme túžili po nesprávnych veciach a upierali zrak nesprávnym smerom. Ten pocit prišiel veľmi skoro. Dokonca skôr, než prišla zmena.
Teoretik neskorého socializmu Alexei Yurchak píše o „imaginárnom Západe“ ako o mieste, ktoré existovalo len v mysli socialistického človeka a potom ešte hodnú chvíľu bledlo v predstavách a rozčarovaniach toho postsocialistického.
Odvoláva sa na poviedku, v ktorej autor opisuje zájazd do vysnívaného Paríža – to Lasicovo – Satinského „spomínam na Paríž, no nikdy som tam nebou“. Počas návštevy Eiffelovky turista nájde odlupujúci sa rožtek tapety a ukazujúci akúsi konštrukciu. Zistenie: Paríž neexistuje, je to fejk.
Presne takto to mnohí formulujú, že Západ neexistuje. Že ten zlatý štandard a parížsky meter, vyluxované ulice a muškáty v oknách sme si vymysleli. Možno ešte horšie, mnohí majú pocit, že boli kýmsi podvedení.
