Darcovská konferencia v Londýne je pádnou pripomienkou, že sýrska kríza nie je iba vecou Európy, ako by sa mohlo zdať z utečeneckých trás.
Ak sedemdesiat krajín – ktoré sa na podujatí zúčastňujú – cíti morálnu povinnosť prispieť finančne do zbierky na humanitárnu katastrofu, nevidieť dôvod, prečo by svoj záväzok nemohli všetky rozšíriť aj na presídľovanie utečencov.
Vyprázdňovanie táborov zmierňuje utrpenie – teda už mimo Sýrie – najviac. Nejde o kritiku, len o konštatovanie, že aj Európe, ktorú utečenecká vlna rozkmitala v základoch (Schengen), by sa výrazne uľavilo, čo by spätne znamenalo stabilnejší svet ako celok.
Z pohľadu spod Tatier je konferencia rukavicou hodenou priamo do čerstvej (január) vládnej pozície, že Slovensko dá peniaze iba na stráženie hraníc a na akési potravinové a iné fondy ani euro.
Predstavme si nielen utečenecké tábory a státisíce úbožiakov v nich, ale vôbec geopolitickú stabilitu aj nášho regiónu, keby túto zvrhlú karpatskú verziu pomoci blížnym vyznávali v Londýne všetci.
