AUTORSKÁ STRANA EVY BORUŠOVIČOVEJ

Vezmite si zo mňa všetko

Čo nám bráni vzdať sa toho, čo už nepotrebujeme? Nedotknuteľnosť tela?

Ilustračná fotografia (Zdroj: Profimedia)

Píše Eva Borušovičová, scenáristka a režisérka

To dievča malo plnú hlavu nádejí a snov. Čistú dušu, kamarátky, dobré známky, milujúcich rodičov. Robilo všetko správne až do jednej osudnej noci, keď nasadlo do nesprávneho auta. Cestou zo zábavy mladý vodič havaroval, a hoci záchranári robili, čo bolo v ich silách, dievča sa už neprebralo. V nemocnici sa rodičom lekári opatrne zmienili o darovaní orgánov. Odmietli. Odviezli si svoju dcéru domov a pochovali ju. 
Je strašné, že zomrela. No jej srdce mohlo žiť ešte tridsať rokov.

Strata a nádej

Problém darcovstva orgánov má dve strany. Darcov a smrteľne chorých ľudí na čakacích listinách. A medzi nimi sme my, ktorí nevieme, na ktorej z tých strán sa jedného dňa môžeme ocitnúť. A hoci sa nám zdá, že to, čo sa deje so srdcami, pľúcami, obličkami, pečeňami a rohovkami ľudí po mozgovej smrti, je proces upravený zákonom a pravidlami príslušných inštitúcií, nie je to pravda. Každý jeden z nás môže rozhodnúť o tom, či nejakí iní ľudia zomrú, alebo budú žiť. 

Na Slovensku je vo veci darovania orgánov legislatíva podobná legislatívam väčšiny krajín Európskej únie. Je postavená na predpokladanom súhlase zomretej osoby s odobratím orgánov určených na transplantácie. Teda ak niekto pred smrťou výslovne nevyhlásil, že si odobratie orgánov neželá, predpokladá sa, že proti tomu nič nemá.

Prax je však taká, že ak proti odobratiu orgánov namietnu príbuzní potenciálneho darcu, lekári proti ich nesúhlasu nejdú. Napríklad v USA je na odobratie orgánov nutný výslovný súhlas darcu, teda ešte za života sa musel aktívne zaregistrovať do registra darcov, aby sa k odobratiu orgánov pristúpilo. A viete, čo hovorí štatistika? Že v USA je niekoľkonásobne vyšší počet darcov orgánov na počet obyvateľov než napríklad u nás. Pretože spoločenská kultúra a pocit solidárnosti majú zjavne väčší význam než právna úprava.

Sedem či osem životov

„Predstavte si osem životov, osem ľudí, ktorí vďaka vám môžu žiť,“ hovorí sa v americkej kampani na podporu darcovstva orgánov. Zábery rodín pri stole, kamarátok, párov na bicykli, otcov s deťmi. Všade sa objavuje číslo 8. Osem životov, ktoré môžu pokračovať, aj keď ten náš skončil. Stačí kliknúť na webovú stránku a zaregistrovať sa ako darca.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Autorská strana


Článok je zaradený aj do ďalších tém Čítanie+

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Koho odfotili s Kollárom či Lipšicom? Politici a mafiáni na fotkách

Súd na kauciu prepustil z väzby Ľubomíra Kudličku, považovaného za šéfa gangu takáčovcov. Bol na prvej fotke spájajúcej mafiu a politika.

TECH

O krok bližšie k základni na Mesiaci. Je plný vody

Voda sa na Mesiac dostala krátko po jeho vzniku.

Neprehliadnite tiež

STĹPČEK ZUZANY KEPPLOVEJ

Jedna vec je upratovať v opozícii, iné je potrhať väzby vo vlastnej strane

Dianie u Plavčana ukazuje, že nie je všetkým nástenkám a „Slotovým číslam“ koniec

Mlčanie Jahniat (Vaněk)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vaněk).

ČESKÝ ZÁPISNÍK

Fico, Výboh, Topolánek. A päť rokov pre Dalíka

Topolánek nakoniec Dalíka na svoj pád nepotreboval. Jeho minulosť sa im teraz vracia.

KOMENTÁR BEATY BALOGOVEJ

Kto sa zastane novinárov v tureckom väzení?

Ak si v novinári v krajinách, kde ich politici (zatiaľ) neposielajú za názor do väzenia, len s úľavou povzdychnú, že majú šťastie a že sa ich príbeh tureckých novinárov netýka, tak sa hlboko mýlia.