Autor pôsobí na obchodnej akadémii INSEAD. Copyright: Project Syndicate / Mohammed Bin Rashid Global Initiatives.
Kolumbijský filozof Santiago Castro-Gómez označuje v knihe Arogancia nulového bodu výrok Myslím, teda som, ktorý v roku 1637 predniesol René Descartes, za okamih, keď sa bieli Európania povýšili nad Boha čoby jediní arbitri poznania a pravdy. Od tohto zlomového bodu sa začali pokladať za pozorovateľov, ktorých vedecké metódy, mravné zásady a etika majú prevahu nad ostatnými kultúrami.
Kultúrne „nulové body" sú dôležité, pretože slúžia ako deliaca čiara - ako zreteľná demarkačná línia, ktorá oddeľuje „predtým" a „potom" a má zásadný vplyv na vývoj súkromného a verejného života. Je teda poučné zamyslieť sa nad dôsledkami Castrovho-Gomezovho konceptu pre arabský svet. Možno tvrdiť, že značnú časť problémov tohto regiónu môžeme pripísať absencii pôvodného „nulového bodu", na ktorom by sa dala pevne založiť moderná kultúra.
Problém s textami
Americký sociológ David Riesman identifikoval v knihe Osamelý dav tri široké kultúrne typy: kultúry orientované na tradície, ktoré hľadajú oporu v zdedených rituáloch, mravných zásadách a hodnotách, ďalej kultúry orientované dovnútra, v ktorých sa ľudia správajú v súlade s vlastnými sebestačnými hodnotami, a kultúry orientované na druhých, ktoré reagujú prevažne na vonkajšie normy a vplyvy rovesníkov.
Riesmanov rámec nachádza ohlas najmä v dnešnom arabskom svete, kde rastúca gramotnosť a rýchly pokrok v oblasti komunikačných technológií vyvolali víchricu vzájomne si konkurujúcich kultúrnych interpretácií, pričom trojica Riesmanových typov súperí o možnosť definovať budúcnosť regiónu.