Autor je ekonóm a publicista
Byť označený na Slovensku, najmä v hlavnom meste, za ľavičiara, znamená byť označený za morálne narušeného alebo inteligenčne zaostalého. Slovensko nie je v tomto zmysle ojedinelé v regióne. V Maďarsku sa šíri nenávisť k ľavici a liberálom.
Oslabená postsocialistická ľavica
Zastúpenie ľavice v politickom živote je marginálne a ľavicová opozícia je slabá. V Poľsku sa ľavica ani nedostala do parlamentu. Obdobný vývoj sledujeme v Rusku, kde ľavica od roku 1989 nevládla.
Podieľa sa na tom fakt, že vo všetkých troch krajinách hlavné sociálnodemokratické strany vznikli z komunistických strán. A naši občania mali s totalitnou vládou ľavice zlú skúsenosť. Vládnuci komunisti sa v reálnej politike viac obávali sociálnej demokracie (eseri, menševici) než konzervatívcov, a preto ju neustále osočovali a považovali za väčšieho nepriateľa.
Iný stav pozorujeme iba v Česku, pretože ČSSD mala postavenie aj za prvej republiky a neskôr pôsobila v exile. Zároveň z Občianskeho fóra v roku 1991 vzniklo ľavicovo-liberálne Občianske hnutie, na ktorého čele stáli bývalí disidenti. Neskôr sa obe zoskupenia spojili do jedného.
Na Slovensku síce Smer integroval slovenskú ľavicu, ale v Európe existujú v podstate tri ľavicové prúdy, ktoré na Slovensku necítime: sociálna demokracia – dôraz na prerozdeľovanie v rámci voľného trhu, hnutie zelených – ľavicoví liberáli, bojovníci proti ekonomickému fundamentalizmu, a socialisti – riadenie spoločnosti.
