Autorka je publicistka, žije v Tel Avive
Mladé teroristky, ktoré napadli ochrankára, pochádzajú z dobrých arabských rodín. Tie svoje deti vychovávajú k mieru a spolužitiu medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Sú výbornými žiačkami ôsmej (!) triedy – aspoň vtedy, keď so sebou nenosia kuchynské nože.
Známi a rodina tvrdia, že ich správanie dievčat šokovalo. A práve to je znepokojujúce. Keď zabíjajú ľudia, ktorých k tomu systematicky vedie ich prostredie a celý život počúvajú, ako treba Svätú zem vyčistiť od židov, dá sa to pochopiť (nie ospravedlniť), že sa jedného dňa odhodlajú pridať ruku k dielu. Keď sa však rozhodnú zabíjať svojich spoluobčanov deti z rodín, ktoré sa považujú za súčasť izraelskej spoločnosti, znamená to, že situácia sa vymyká spod kontroly.
Každý deň tu máme iný tragický príbeh. Nešokoval ma prípad, keď dve izraelské vojačky zabránili Palestínčanom vyzbrojeným samopalmi a výbušninami vykonať masakru v Starom meste Jeruzalema. Jedna z nich pritom prišla o život, mala iba devätnásť rokov. Nešokovalo ma, keď šestnásťročný Palestínčan brutálne zavraždil matku šiestich detí v ich dome pred očami jej detí. Ani útok na tehotnú ženu.
