Píše Petr Šabata, zástupca šéfredaktorky denníka SME.
Na prvý pohľad vyzerajú premiéri Robert Fico a Bohuslav Sobotka ako politické dvojčatá. Obaja vyštudovali práva, obaja strávili celý profesijný život v politike, obaja vedú vlády svojich krajín a tiež sociálnodemokratické strany. Obaja odmietajú kvóty na prijímanie utečencov a po rokovaniach Visegrádskej štvorky vždy hovoria o zhode v názoroch.
Český premiér je o sedem rokov mladší, ale vďaka jeho vzhľadu solídneho úradníka a výbornej fyzickej kondícii slovenského premiéra vyzerajú ako spolužiaci z jedného ročníka.
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Nič však nemôže byť ďalej od pravdy ako tento prvý dojem. Predovšetkým utečenecká kríza rozdelila názory, postoje i praktické kroky oboch predsedov vlád až priepastne. Aj keď to ani jeden z nich nezdôrazňuje. Naopak.
Keď sa nedávno spolu zúčastnili na otvorení Múzea holokaustu v Seredi, na tlačovej konferencii predtým hovoril hostiteľ o „dvoch premiéroch, ktorí sa považujú za priateľov, dokonca z tej istej politickej rodiny“.
Ak je to tak, potom musíme počítať aj s tým, že sa Ficovým priateľom stane moslim bez dokladov z poslednej utečeneckej vlny.
Kvóty a Európa
Názory oboch premiérov a oboch krajín sa začali zreteľne rozchádzať po hlasovaní ministrov vnútra o kvótach v septembri 2015. Obe krajiny boli síce proti (spolu s Rumunskom a Maďarskom, Poľsko v poslednej chvíli zmenilo názor), ale Česko výsledok hlasovania uznalo, Slovensko ho úplne odmietlo.
„Kým budem predsedom vlády, tak žiadny migrant na základe povinnej kvóty na Slovensko nepríde,“ povedal Fico a na adresu EÚ vyhlásil: „Úlohou dnešného rokovania ministrov bolo väčšinou presadiť vôľu veľkých krajín proti menším... Išlo o politický symbol, aby sa ukázalo, že Európa je pevne v rukách, že ju niekto kontroluje.“
Slovensko začalo pripravovať pre kvóty žalobu na Súdny dvor v Luxemburgu, ktorú začiatkom decembra podalo. Česko sa k žalobe nepripojilo, aj keď to navrhoval vicepremiér Andrej Babiš a veľmi si to prial prezident Miloš Zeman.
Sobotka český postoj neskôr vysvetlil: „Životným záujmom českého národa je udržať Európsku úniu ako silný integračný útvar, a chcem postupovať tak, aby sme pomohli Európe poradiť si s touto krízou, a nie aby sme jej pomohli rozlomiť sa... Práve toto bol napríklad jeden z dôvodov, prečo som odmietol podať žalobu na kvóty. Keby sme podali žalobu, tak už stupeň našej schopnosti porozumieť si s ďalšími štátmi, ako sú napríklad Nemecko, Francúzsko, Belgicko či Švédsko, by sa blížil k nule. Tým, že sme nepodali žalobu, sme si udržali pomerne slušný komunikačný priestor.“
Pozor, voľby!
Ako vysvetlenie Ficovho tvrdého postoja k utečencom sa uvádzajú marcové parlamentné voľby. Migračnú krízu podobným spôsobom využili pred voľbami extrémna pravica v Dánsku, vo Viedni (kde však vyhral sociálny demokrat, ktorý stavil na priateľský vzťah k migrantom), LePenová vo Francúzsku aj Kaczynski v Poľsku.
Aj Bohuslava Sobotku čakajú voľby – v októbri sa bude v Česku hlasovať o nových krajských zastupiteľstvách a o tretine senátorov, budúci rok sú parlamentné voľby. ČSSD má dlhodobo nižšie preferencie ako koaličný partner ÁNO Andreja Babiša, ktorý zastáva oveľa odmietavejší postoj k prijímaniu utečencov než Sobotka.
