Keďže sesterské výpovede nedosiahli takú masovosť, aby – mimo izolovaných bodov – dokázali plošne ochromiť nemocnice, kapitulácia bola od začiatku najpravdepodobnejším vyústením.
Ešte aj keby sa sestier do akcie zapojilo o čosi viac, nie sú až také nezastupiteľné ako doktori, ktorí v kritickom počte dokážu systém paralyzovať.
Na strane jednej je dobre, že sestry sú opäť pri lôžkach a na sálach, kde je ich miesto. Nepotrebujeme vidieť opustených pacientov odkázaných na provizórne riešenia, aby sme vedeli, že poriadna reforma a očista buď zdravotníctvo raz dobehnú, alebo sa zastaví aj bez výpovedí personálu.
Na strane druhej, keby vydržali ešte týždeň, mohli azda prispieť k zrodu novej politickej reality, ktorá by zdravotníctvu rozumela lepšie než tá, čo zrejme po voľbách (opäť) vznikne.
