Tento text patrí k prémiovému obsahu SME.sk. Počas trvania štrajku učiteľov sme všetky texty o školstve odomkli a vyňali z prémiového obsahu. Chceme tak podporiť kritickú diskusiu o stave slovenského školstva.
Skutočnosť, že niektoré zo sestier sa už ani nebudú môcť vrátiť do nemocníc, je ponižujúcim výsledkom. Ukončenie ostrého učiteľského štrajku, ktorý sa presúva na prázdninujúce univerzity a čaká, čo vypadne z mimoriadnej schôdze, možno tiež čítať s pocitom namrzenosti.
Je to aj správa o tom, že občianska odvaha sa (stále) neoplatí. Dokonca, že bude potrestaná. Vláda zostáva otočená chrbtom, hrá to na majdanovskú vzburu, ktorá chcela nebodaj vygenerovať zopár ďalších bielych vrán a nezávislých osobností.
Signál, najmä do regiónov a na vidiek je jasný: viac zmôže starosta s prepojením na vládnu stranu a dobré vzťahy s odbormi, než občianska odvaha, ktorá aj tak siaha len do výšky úspor. Sadnúť na vlak a prísť na námestie je jedna vec, no neprísť opakovane do práce v prostredí, kde ľudia dajú viac na to, čo povedia ostatní než na vzdialené ciele a veľké ideály, je iný problém.
Otvárajú sa tak aspoň dve zásadné otázky: ako prispôsobiť štrajk pre prostredie mimo väčších miest a ako zúročiť občiansky potenciál v regiónoch.
Štrajk zo svojej podstaty nepočíta s tým, že ľudia sú roztrúsení a tak vydaní napospas obrusovaniu počiatočného zápalu verejnou mienkou. Dokonca aj samotní učitelia v hlavnom meste mali tendenciu neustále sa ospravedlňovať, že nepracujú. Pocit, že sa niečo veľké deje, sa rýchlo vytratí a nahradí ho už len tupý tlak okolia, aby robili a nevymýšľali, ak si nechcú ublížiť.
Oba štrajky by boli neúspešné len vtedy, ak by sme naozaj verili, že zúčastnení dostanú presne to, o čo žiadali. Celý čas však bolo jasné – aj vláde –, že to bude chápané ako ideový pohyb. Ak aj štrajkujúci nenechajú výrazný odtlačok v programoch strán a v očakávaniach (časti) verejnosti, určite preverili stav občianskej spoločnosti na Slovensku.
Všetci tí, ktorí dnes broja za lepšie nemocnice a školy, musia nevyhnutne presvedčiť vidiek, resp. najširšiu verejnosť, že môže získať akciou, nátlakom a vyjednávaním viac. Viac než feudálnou poslušnosťou sprevádzanou reptaním a občas preťatou živelnou vzburou. Že aj zdola sa dá robiť politika a nielen prijímať medenáky vypadnuté z vreciek.
