Znalecké posudky Matovičovej obhajoby by sa mali vyvarovať kategorických vyhlásení. Zámery, o ktorých vie len predseda OĽaNO, teda či v prvom pláne krízového brífingu bola záchrana kampane, alebo „vybielenie“ transakcie z roku 2008, zakladajú rôzne uhly pohľadu.
Zachrániť kampaň sa podariť mohlo. Ohlas na príjme je nevypočítateľný a od voliča k voličovi zrejme iný. Kto hovorí, že výsledný dojem vypáli zaručene takto alebo presne opačne, tak niektoré nuansy preceňuje a iné nedoceňuje.
Očistenie transakcie je väčší problém. Na otázku za 120 miliónov, teda „aká bola pointa (účel, zmysel) obchodu s Vandákom, načo bol predaj firmy dobrý“, zostáva Matovič odpoveď dlžný. Daňový odvod 15 miliónov je ozaj impozantný, ale stráca lesk na hypotéze, že čo ak by kontrola (predtým) spočítala tridsať. Alebo päťdesiat...
Chybou sa zrejme ukáže – nie v zmysle, čo povedia Focus, MVK a Polis –, že Matovič pristal na Ficovu hru. Vysvetľovaním okolností sa sám zahnal do ošemetnej pozície „všetko, čo poviete, bude použité proti vám“, neslávne legendárnej napr. z aféry Stanislava Grossa.
Lepšie by bolo obmedziť sa na tri holé vety: Celé je to marketing, trestné oznámenie ide na Vandáka a, predovšetkým, premiér zneužíva políciu v politickom zápase. Keďže, samozrejme, také dačo ani v Rusku ešte nevideli, aby deň po obvinení – a ešte v sobotu! – vypovedal svedok na polícii a spis z výsluchu mali o pár minút rôzne servery i agentúry.
