Príbeh z ružinovskej nemocnice, v ktorej na periférii záujmu personálu skonal imobilný pacient, je odvrátenou tvárou slovenského zdravotníctva.
Neklamme sa totiž, že prípad je ojedinelý a že ako riziko sa netýka kohokoľvek, kto si na hospitalizáciu nepribalí – k toaletnému papieru a príboru – aj bonboniéru, fľašu či nebodaj obálku.
Zomieral v mokrej posteli na preplnenom oddelení Čítajte Isteže sa nedá paušalizovať. Medzi nemocnicami, klinikami tej istej nemocnice i oddeleniami budú dramatické rozdiely.
Samotný jav dehumanizácie lôžkovej starostlivosti sa však traduje ústnym i iným podaním od pacientov, cez rodiny, priateľov až po úplne zdravých ľudí, ktorí nemocnicu ešte nevideli, ale majú konsenzus, že nikdy sa tam nechcú dostať.
Keďže znalci tvrdia, že v systéme je peňazí dosť, jedna z príčin stavu bude zrejme v ich „miznutí“ a zlom prerozdeľovaní, čo môže akcelerovať vyhorenie personálov.
To, že motivácie účastníkov systému treba „prenastaviť“ tak, aby v ňom fungovali optimálne, by malo byť súčasťou reformy, ktorá nie je nikde.
