K vidieckym tradíciám patrí zvyk, že ak na dedinskú zábavu zavíta partia chlapcov zo susednej dediny, možno očakávať riadnu melu. Domáci junáci si obvykle nenechajú zvŕtať „svoje dievčatá“ (rozumej „tie z našej dediny“) nejakými cezpoľnými cudzincami.
Korene tejto zvyklosti zrejme siahajú hlboko do našich animálnych inštinktov, medzi ktoré patrí aj teritoriálny boj o zdroje, v tomto prípade o dostupné ľudské samice.
Civilizácia sa tieto primitívne pudy v ľuďoch snaží korigovať a o vyspelosti európskej kultúry svedčí aj to, že dnes sa už nepozeráme na ženy ako na majetok, ale ako na rovnocenné ľudské bytosti. A povedzme uznáme, že rozhodnutie, s kým budú tancovať, je na nich.
Minulý týždeň sa v médiách objavila správa o tom, že v škandinávskych krajinách vznikajú tzv. migrantské hliadky, čo sú gangy zložené prevažne z extrémnych pravičiarov a násilníkov. Vydávajú sa do ulíc, aby bránili krajinu pred nebezpečenstvom, ktoré podľa ich tvrdení predstavuje príchod migrantov. Vyhlasujú: „Musíme vyjsť do ulíc, aby sme bránili naše ženy.“
