Udalosť týždňa I
New Hampshire. Náskok celej ulice, ktorým Sanders a Trump preteky vyhrali, predznamenáva najnapínavejšie primárky otriasajúce stabilitou celej zemegule. Stelesnenia „antiestablishmentovej“ vzbury – zľava i sprava – sú katastrofické ako predstava voľby amerického prezidenta. Na čom nič nemenia ani rozdiely. Teda, že kým Sanders zmätku, ktorý nosí v hlave, autenticky verí, Trump je zložitejšia postava než populista s extrémistickým tikom, čo je „iba“ rola, ktorú prijal na účely kampane a – zatiaľ – ju hrá na Oscara. Kým vyhliadky Hillary sú lepšie (to však boli aj pred ôsmimi rokmi) než Sandersa, odkaz New Hampshiru pre republikánsky mainstream je jednoznačný: Musí sa zjednotiť, či za Rubiom, či za Kasichom, či za malým Bushom. Čím neskôr to urobí, tým skôr dobehne prvý Trump.
Udalosť týždňa II
Krach sýrskych rozhovorov v Ženeve a rusko-asadovská ofenzíva v Aleppe. Kto nechce vidieť – napríklad Obama a EÚ –, nevidí, je však nesporné, že Putin a Asad nechcú prímerie, ale vydymiť opozíciu, vytlačiť saudsko-turecký vplyv zo Sýrie a stabilizovať prúd utečencov do EÚ na úrovni aspoň milión za rok, aby Putin mohol vymeniť prísľub, že on jediný je schopný tok zastaviť, za zrušenie sankcií. Ešte zlovestnejší plán, ktorý pozerá zo sýrskeho angažmánu Kremľa, je tlačiť migráciou na rozklad EÚ so zámerom, že po páde Schengenu rozprestrie svoj vplyv nad Pobaltie a polovicu Visegrádu (Maďarsko a Slovensko).
Správny krok
Nevymenovanie sudcov Ústavného súdu prezidentom. Nezávisle od toho, ako si vykladáme „riadny chod ústavných orgánov“, starosť o ktorý je Kiskova ústavná povinnosť, brutálny ťah Smeru po ovládnutí súdu, čoho sú odmietnuté nominácie stelesnením, je tak exemplárne proti duchu ústavy a vyváženému deleniu moci medzi inštitúciami, že slalom medzi paragrafmi s ideou skomplikovať cestu Ficovej nomen- klatúry do Košíc je politicky legitímny.
Chybný krok
Nevymenovanie sudcov ÚS prezidentom. Odklad rozhodnutia postavený na projekte, že s novou NR SR sa bude dať „vynegociovať“ akýsi proces vedúci k inej zostave kandidátov, súvisí viac so želaním štátnej hlavy než s realitou po 5. marci. Minimum, ktoré Smer po sčítaní hlasov neminie, bude schopnosť blokovať ústavnú väčšinu. Kiskov krok zahŕňa riziko pre budúcnosť, že nasledovníci budú jeho postup vykladať ako pokračovanie v „emancipácii“ priamo volenej hlavy k väčšej prezidentskej autonómii, čo nesľubuje nič dobré, ak ten ďalší v paláci bude trebárs nejaký Gašparovič 2.0.
Poznámka. Správny krok a Chybný krok nie sú autorským nedopatrením. To len vysoké princípy, na ktorých sa vec láme, sú v remíze. Nerozhodne – 1:1.
Chybný krok II
Kapitulácia sestier. Keď už sa dali na „zboj“, mohli niečo aj vydržať.