Programová konferencia v plnej kampani je úkaz úplne jedinečný, keďže úzus pre takéto podujatia hovorí o polroku či ešte dlhšom čase pred voľbami. Smeru, ktorý napríklad snemy organizuje zásadne iba slávnostné – pracovné záležitosti vyriešia akcionári s politbyrom –, však určitú mieru neortodoxie radi odpustíme.
Motív udalosti, akože teraz dobiehajú meškanie s programom, s ktorým úplne zaspali ako jediná strana, je veľmi nevierohodný. Optikou marketingu je program terciárny a optikou vládnutia tiež, keďže je už dokonale jedno, či na tom, čo chcú v ďalšom volebnom období robiť, sa dohodnú 13. februára, alebo 13. marca. O zásadných, strategických veciach sa normálne strany rozprávajú – a potom schvaľujú – dlho dopredu.
Omnoho bližšie pravde – dá sa povedať, že na dohmat – je, že rýchlo zbúchanou konferenciou sledujú akýsi reštart kampane, azda tematickú „pere-strojku“ a odklonenie agendy k čomusi, čo netušíme, ale v sobotu zaiste prezradia. Fakt je, že kampaň Smeru potrebovala udeliť novú rotáciu.
