SME
Utorok, 30. november, 2021 | Meniny má Ondrej, AndrejKrížovkyKrížovky

V Amerike zase hrozí vyšinutá vláda väčšiny

Liberálnu demokraciu nemožno zužovať na súperenie v popularite.

Ilustračné foto (Zdroj: TASR/AP)

Autor je profesor na americkej Bard College

Liberálny francúzsky aristokrat Alexis de Tocqueville navštívil Spojené štáty v roku 1831 údajne preto, aby napísal úvahu o ich „osvietenom" väzenskom systéme (najčerstvejším moderným nápadom bolo vtedy zamykať ľudí na samotku ako kajúcnych mníchov).

Z cesty vzišlo Tocquevillovo majstrovské dielo, Demokracia v Amerike, v ktorom vyjadril obdiv k americkým občianskym slobodám a prvú naozaj liberálnu demokraciu sveta priaznivo hodnotil v porovnaní s inštitúciami Starého sveta.

Potrebné mantinely

Lenže Tocqueville mal aj vážne výhrady. Najväčším nebezpečenstvom pre demokraciu USA bola podľa neho tyrania väčšiny, dusivá intelektuálna konformita amerického života, potláčajúca menšinový názor a disent. Bol presvedčený, že výkon neobmedzenej moci, buď jedného despotu, alebo politickej väčšiny, sa nutne skončí katastrofou.

Demokracia, v zmysle vlády väčšiny, potrebuje mantinely, ako každý iný systém vládnutia. Briti práve preto zmiešali moc volených politikov s mocou aristokratickej výsady. Američania si zase z toho istého dôvodu stále rozmaznávajú oddelenie vládnych mocí zaručené ústavou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

"Bez editorov nemôže existovať seriózna žurnalistika. Bez strán vedených skúsenými politikmi sa zotrú hranice medzi zábavným priemyslom a politikou. Bez mantinelov obmedzujúcich túžby a predsudky väčšiny bude vládnuť neznášanlivosť."

Naproti tomu vo francúzskom republikánskom systéme štát zastupuje takzvanú vôľu ľudu. Jeho moc tak má voľnejšie medze, čo môže vysvetľovať vyššia početnosť pouličných demonštrácií, a dokonca davového násilia vo Francúzsku. Takéto otrasy môžu fungovať ako neformálne brzdy oficiálnej moci.

Tocqueville si v systéme USA všimol ešte ďalší prameň zdržanlivosti: moc náboženstva. Ľudskú chamtivosť, ako aj pokušenie prikláňať sa k extrémom tlmil umierňujúci vplyv spoločnej kresťanskej viery. Sloboda v USA bola nerozlučne spätá s náboženskou vierou.

Pohľad na dnešnú americkú politiku by na Tocquevillov postreh vrhol tieň pochybnosti. Alebo skôr prejavy mnohých republikánov ašpirujúcich na prezidenta znejú ako zvrátený odraz toho, čo v roku 1831 videl.

Náboženstvo a sloboda sa stále spomínajú jedným dychom, často však na podporu extrémnych názorov. Náboženské menšiny sa očierňujú. Dochádza k podnecovaniu apokalyptického strachu. Presadzuje sa neznášanlivosť. To všetko v mene Boha.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Zuzana Kepplová.

Nebude to ako počas druhej vlny, dušujú sa koaličníci. Vírus odpovedá.


8 h
Peter Schut.

Delta masaker môže prinútiť koalíciu k tomu, čo teraz odmieta. A nezabúdajme na omikron.


8 h

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


9 h
Zuzana Kepplová.

Toto nie je vianočný charitatívny bazár, ale pandémia.


10 h
Skryť Zatvoriť reklamu