Autor je profesor na americkej Bard College
Liberálny francúzsky aristokrat Alexis de Tocqueville navštívil Spojené štáty v roku 1831 údajne preto, aby napísal úvahu o ich „osvietenom" väzenskom systéme (najčerstvejším moderným nápadom bolo vtedy zamykať ľudí na samotku ako kajúcnych mníchov).
Z cesty vzišlo Tocquevillovo majstrovské dielo, Demokracia v Amerike, v ktorom vyjadril obdiv k americkým občianskym slobodám a prvú naozaj liberálnu demokraciu sveta priaznivo hodnotil v porovnaní s inštitúciami Starého sveta.
Potrebné mantinely
Lenže Tocqueville mal aj vážne výhrady. Najväčším nebezpečenstvom pre demokraciu USA bola podľa neho tyrania väčšiny, dusivá intelektuálna konformita amerického života, potláčajúca menšinový názor a disent. Bol presvedčený, že výkon neobmedzenej moci, buď jedného despotu, alebo politickej väčšiny, sa nutne skončí katastrofou.
Demokracia, v zmysle vlády väčšiny, potrebuje mantinely, ako každý iný systém vládnutia. Briti práve preto zmiešali moc volených politikov s mocou aristokratickej výsady. Američania si zase z toho istého dôvodu stále rozmaznávajú oddelenie vládnych mocí zaručené ústavou.
“"Bez editorov nemôže existovať seriózna žurnalistika. Bez strán vedených skúsenými politikmi sa zotrú hranice medzi zábavným priemyslom a politikou. Bez mantinelov obmedzujúcich túžby a predsudky väčšiny bude vládnuť neznášanlivosť."
„
Naproti tomu vo francúzskom republikánskom systéme štát zastupuje takzvanú vôľu ľudu. Jeho moc tak má voľnejšie medze, čo môže vysvetľovať vyššia početnosť pouličných demonštrácií, a dokonca davového násilia vo Francúzsku. Takéto otrasy môžu fungovať ako neformálne brzdy oficiálnej moci.
Tocqueville si v systéme USA všimol ešte ďalší prameň zdržanlivosti: moc náboženstva. Ľudskú chamtivosť, ako aj pokušenie prikláňať sa k extrémom tlmil umierňujúci vplyv spoločnej kresťanskej viery. Sloboda v USA bola nerozlučne spätá s náboženskou vierou.
Pohľad na dnešnú americkú politiku by na Tocquevillov postreh vrhol tieň pochybnosti. Alebo skôr prejavy mnohých republikánov ašpirujúcich na prezidenta znejú ako zvrátený odraz toho, čo v roku 1831 videl.
Náboženstvo a sloboda sa stále spomínajú jedným dychom, často však na podporu extrémnych názorov. Náboženské menšiny sa očierňujú. Dochádza k podnecovaniu apokalyptického strachu. Presadzuje sa neznášanlivosť. To všetko v mene Boha.
