S vidinou premeny utečeneckého hemženia opäť v exodus ukazuje Európa čoraz akčnejšiu tvár. Je to však len mix splašenosti a improvizácie. Ani nové nápady Komisie, repríza Merkelovej v Ankare, ultimátum Grécku a podaná ruka NATO nesľubujú reguláciu tokov.
Angažmán aliancie je iste veľmi vítané. Pravdepodobne zatiahne závoj za veľkou hanbou (aj) EÚ, ktorou sú stovky ľudí, čo svoje preteky o lepší život v Egejskom mori prehrali. Záchrana nešťastníkov, ktorých z bárok zmyli vlny, mala ako minimálny program fungovať už rok. Je morálnou povinnosťou civilizovaného Západu dokonca i vtedy, ak nemajú na čele napísané, či sú praví utečenci, alebo „iba“ ekonomickí migranti.
Problém je, že člnom, ktoré sa neprevrátia, nemá ani NATO právomoc brániť v plavbe až ku gréckym brehom. Takže nával nezmenšia o nič, keďže utečenci, ktorých zachránia a obrátia do Turecka, by už i tak – bez záchrany – o azyl nikde nežiadali...
