Nakopnúť potácajúcu sa kampaň Smeru má pondelkový summit V4. Z vysokého pódia, ktoré postavil kolega Sobotka pre Fica, aby vyslal domov silné protiutečenecké posolstvo, sa však nakopne (do zadku) sama V4. Teda opäť o kus ďalej od centristického konsenzu, o ktorý sa – v čelnom protipohybe k Visegrádu – snaží zvyšok EÚ.
Tým, že po rokoch bez obsahu V4 našla „naplnenie“ ako opozičná platforma v utečeneckej otázke, si sama komplikuje pozíciu v situácii, keď vo vzduchu visia rozhodnutia – možno aj – epochálnych rozmerov. Medzitým, čo (najmä) v zakladateľských štátoch fičia debaty o „miniSchengene“, Európe dvoch rýchlostí, nemožnosti udržať integráciu v dvadsaťosmičke (a pod.), Fico a spol. zostávajú posadnutí kvótami.
A fascinovaní objavom vlastnej schopnosti robiť „veľkú politiku“ certifikujú delenie na západnú a východnú Európu.
Je dosť zarážajúce na tomto V4, že Poľsko, ktoré jediné zo spolku malo skutočnú zahraničnú politiku, sa natoľko uvidelo v Orbánovi, že ani nevidí kremeľské noty, z ktorých maďarský premiér hrá celkom očividne na roztrhnutie EÚ. Naratív Orbána – vrátane čistých lží ako Merkelovej „tajný plán“ na prepravu a „násilnú relokáciu“ pol milióna migrantov z Turecka – je doslovný prepis ruských serverov z manuálov FSB.
