SME
Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky
STRANA BORISA VANYU

Čo platilo na voliča? Chľast, peniaze i bitka

Ako vyzerala u nás predvolebná kampaň počas monarchie či za prvej republiky?

Bilbordová kampaň politickej strany SMER Chránime Slovensko. (Zdroj: SME - JÁN KROŠLÁK)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Píše Boris Vanya, redaktor denníka SME.

O hlasy voličov sa na území dnešného Slovenska viedol boj už pred dvesto rokmi. Korupcia, manipulácia, škandály a podrazy boli také samozrejmé ako dnes. A vo voľbách šlo dokonca často o život.

Na začiatku 19. storočia bola v Uhorsku veľká politika výsadou veľkých pánov. Právo voliť a byť volení za poslancov snemu či za stoličných úradníkov mali iba šľachtici. Čím väčší majetok, tým váženejší (dôležitejší) hlas.

Asi pred dvesto rokmi však nastala zmena. Hlasy drobných šľachticov sa stali rovnocennými s hlasmi grófov či barónov. A hneď vznikla stratégia, ako tie hlasy získať.

„Ľudia reprezentujúci rôzne politické prúdy už boli ochotní za presadzovanie svojich vízií platiť. Za jednotlivých kandidátov vystupovali takzvaní korteši, šikovní manažéri a organizátori poverení zháňaním hlasov. Chodili po dedinách a kupovali si ľudí s najväčším vplyvom, ktorí potom presviedčali ďalších,“ vysvetľuje Peter Šoltés z Historického ústavu SAV.

Pri voľbách tiekla krv

Voliči jednotlivých táborov sa pred voľbami presúvali do sídla stolice po vytýčenej trase, cestou výdatne hodovali, preplatili im nocľah. Nároky zemanov však postupne rástli a s nimi aj náklady na predvolebnú kampaň. „Modranské víno a pečené prasa im už nestačili. Pýtali šampanské, aspik alebo zmrzlinu,“ dodáva Šoltés.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Kandidáti na podžupanov či slúžnych boli ochotní investovať do kampane aj viac než stotisíc zlatých, hoci v prípade zvolenia mohli počas trojročného pôsobenia legálne zarobiť len tri- až päťtisíc zlatých, v závislosti od úradu a veľkosti stolice.

„Funkcia stoličného úradníka však poskytovala veľký vplyv a napríklad aj súdnu moc. Rátali s tým, že vďaka nej získajú mnohonásobne viac z vedľajších príjmov,“ vraví historik.

Do volebnej miestnosti bolo dôležité prísť načas. Hlasovalo sa verejne, doslova vrieskaním. Mnohí voliči boli takí opití, že sa ledva držali na nohách. Často vznikali konflikty.

„Šľachtici chodili na voľby ozbrojení – šabľou, olovenou tyčou alebo fokošom, čo bola mosadzná, medená alebo aj liatinová sekerka. Neboli voľby, pri ktorých by netiekla krv. Počas volieb v roku 1843 zomrelo podľa správ dobovej tlače stodvadsať ľudí,“ dodáva Šoltés.

Štefan nie je István

V roku 1848 sa v Uhorsku zmenil volebný systém. Zaviedlo sa majetkové a vzdelanostné kvórum (hlasovať mohli ľudia majetní, ale aj vzdelaní). Volebné právo malo približne 20 percent mužskej populácie Uhorska staršej ako 21 rokov. Inak zostalo všetko po starom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Naďalej sa hlasovalo verejne. Každý volič predstúpil pred komisiu, identifikoval sa a oznámil meno kandidáta, ktorému odovzdáva hlas. „Aj tu dochádzalo k manipulácii či podvodom. U slovenských voličov stačilo hlasovať za Štefana namiesto Istvána a hlas sa mohol ocitnúť v kolónke neplatné,“ hovorí Šoltésov kolega z Historického ústavu AV László Vörös.

V Uhorsku sa postupne sformovali dva hlavné politické prúdy. Vládna strana – liberáli a opozičné zoskupenia. Vládna strana vydržala pri moci súvislých tridsať rokov. Ako sa jej to podarilo?

„Okrem podplácania, vyhrážania či vydierania, čo boli aj metódy opozície, mala v rukách silný tromf. Široký správny aparát. Župní úradníci boli v podstate vykonávateľmi politickej vôle vlády. V tých časoch sa ľudia v rámci malej komunity dobre poznali. Z krčmovej debaty sa dalo zistiť, kto s kým sympatizuje a komu chce odovzdať hlas. Navyše z volebných zoznamov bolo jasné, kto ako hlasoval v predchádzajúcich voľbách. Pre úradníkov už nebol problém na niekoho zatlačiť a presvedčiť ho, aby zmenil názor,“ tvrdí Vörös.

Koncom 19. storočia sa v Uhorsku rodí ďalší fenomén. Prepojenie vysokej politiky s biznisom.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C45CR na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M45CR na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Korupcia

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: O testovanie je opäť veľký záujem, Matovič pomáha v odbernom tíme (minúta po minúte)

Na Slovensku pribudlo 2890 pozitívne testovaných ľudí a 25 úmrtí pacientov s Covid-19. Celkovo si pandémia vyžiadala 159 obetí.

Premiér Igor Matovič pomáha priamo v odbernom tíme v Tvrdošíne.
Ilustračné foto.
Hornádska ulica v Krompachoch v piatok 10. apríla.

Život na Slovensku sa opäť obmedzuje, začína sa miernejší lockdown (prehľad)

Zákaz vychádzania sa netýka cesty do práce, na Orave a v Bardejove treba i test.

Neprehliadnite tiež

Celonárodné zmierenie (Sliacky)

Ksrikstúra denníka Sme

Celonárodné zmierenie
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Každý niečo obetuje, niektorí aj živobytie

Nie je čas na kreativitu v obchádzaní obmedzení

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Komentár Bena Cunninghama

Mýli sa pápež?

Akú hodnotu má vyhlásenie cirkvi, ak sa dá jednoducho zmeniť?

Ben Cunningham.
Píše Ladislav Križan

Šport potrebuje, aby sa pomerili lídri

Iba tak možno pripraviť návrhy možných regulácií, ktoré nám umožnia žiť ďalej i v športe.

Na finále Superpohára medzi Bayernom Mníchov a Sevillou bolo v 70-tisícovej Puskás Aréne v Budapešti  15 180 divákov. Podľa Alexandra Čeferina, prezidenta UEFA bol to „pilotný test”, z ktorého sa môže európska federácia veľa dozvedieť o tom, za akých okolností by sa fanúšikovia mohli postupne vracať na štadióny.