Tak sa nám podaril historický úspech! Trúbili do sveta všetky slovenské noviny, rádiá a televízie. No, nám... Ja myslím, že im! Teda Veronike Velez Zuzulovej a jej rodičom, Petre Vlhovej a jej rodičom a Petrovi Saganovi a jeho rodičom...
Ale to sme celí my, hneď ako je niekto úspešný, zmení sa náš doteraz vlažný záujem, alebo celkový nezáujem na nekritický obdiv a privlastňovanie si úspechov iných. Aby sme sa teda rozumeli správne, nie sme v tom my, Slováci, sami, ani naše médiá v tom nie sú samy, je to tak na celom svete.
A zrazu našich slávnych oslovujeme krstným menom, v novinách a rádiu o nich hovoríme ako o Peťke a Verone, prípadne Peťovi. Áno, projektujeme sa do ich osudov, a to hlavne preto, že sú úspešní. To už je dnes taká tradícia, na druhej strane, prečo by sme chceli byť neúspešní, však?
Ale k veci. Som ako lyžiarsky fanatik šťastný a zasa sa ukazuje, aké je dôležité akékoľvek individuálne snaženie (čiže voľný trh) a vízia a vytrvalosť (ak chcete kapitalizmus). Hrdosť na našu národnú identitu rastie a naši mladí majú svoje vzory a majú byť na čo hrdí.
A hmatateľný výsledok? Napríklad invázia do Jasnej, kde naše úspešné slalomárky vypredali pol Chopku, tribúny plné a ľudia v doline nehovoria o ničom inom, len aký to bude dopravný kolaps a podobne.
