Pred štvrťstoročím, presne 15. februára 1991, získalo historické mesto Visegrád nový rozmer. Na spoločnej schôdzke sa v ňom stretli zástupcovia troch krajín bývalého východného bloku — Václav Havel, József Antall a Lech Walęsa.
Prijatím Visegrádskej deklarácie položili základ zoskupeniu, ktoré sa po vzniku samostatnej Českej republiky a Slovenskej republiky úspešne etablovalo pod názvom Visegrádska štvorka. Hoci to môže znieť ako banálna pravda z nedávnej histórie, stojí zato si pripomenúť pôvodné strategické ciele visegrádskej spolupráce.
Po desaťročiach v totalitnom režime sa naše krajiny rozhodli spolupracovať slobodne a vzájomne si pomáhať pri dosiahnutí spoločného cieľa, ktorým bola európska integrácia. Ale v skutočnosti išlo o to, aby sa historicky skúšaný priestor strednej Európy primkol k Západu. Najsilnejšie, ako sa dá.
V podmienkach, v ktorých sme sa nachádzali, išlo o mimoriadne ambiciózny cieľ. Pripomeňme si s plnou vážnosťou, že dnešná podoba veľkej integrovanej Európy, ktorú vnímame ako samozrejmosť, vtedy žiadnou samozrejmosťou nebola.
A že nešlo len o komplikované reformy, ani o samotnú mimoriadne náročnú transformáciu našich spoločností. Ale že išlo aj o jasnú politickú stratégiu, lobing, zložité vyjednávania a vzájomnú podporu v situáciách, keď sme narazili na problém, väčšie či menšie zakolísania na ceste do EÚ.
Slobodný prosperujúci priestor
Integrácia vytvorila zo strednej Európy súčasť silného, slobodného a ekonomicky prosperujúceho priestoru. To, že sa to podarilo, je aj výsledkom vzájomnej podpory vo V4. A hoci veľký cieľ historického významu sme dosiahli, ukázalo sa, aké dôležité je pokračovať v spolupráci ďalej.
Pretože hlas štyroch je presvedčivejší a účinnejší pri získavaní podpory iných pre to, na čom nám záleží. Od drobnej cez-hraničnej cez väčšiu regionálnu spoluprácu až po veľkú európsku agendu. Preto som presvedčený, že 25 rokov visegrádskej spolupráce si zaslúži rešpekt.
Zároveň som si istý, že nevyhnutnosť pripomínať si pôvodné strategické ciele Visegrádskej štvorky nie je ani banálna a, žiaľ, ani taká samozrejmá vec, ako by sa zdalo.