Chaos v Sýrii sa čoraz viac zamotáva. Je síce zrejmé, že vládne jednotky prezidenta Bašára Asada vďaka ruským vzdušným úderom a podpore libanonského šiitského hnutia Hizballáh či irackých milícií postupujú prakticky na všetkých frontoch, práve preto je však situácia v kedysi najpokojnejšej a najpriateľskejšej arabskej krajine výbušnejšia než kedykoľvek počas uplynulých piatich rokov krvavej vojny.
Asad, v Rijáde, Ankare, Paríži či Washingtone démonizovaný vládca, je totiž opäť na koni a jeho armáda ani po tom, čo prišla o viac ako stotisíc vojakov, nie je na kolenách. Naopak. Podarilo sa jej vytlačiť povstalcov aj islamské skupiny z pobrežnej provincie Latakija, takmer obkľúčiť najdôležitejšie mesto v doterajších bojoch Aleppo, a úspešne postupuje v rovnomennej provincii smerom k hranici s Tureckom. Podobne vytláča aj rebelov z ďalších častí krajiny a chystá sa dobyť Rakku ovládanú Islamským štátom.
Investícia do Sýrie
Práve to nemôže prehrýzť protiasadovská koalícia tvorená Tureckom, Katarom a Saudskou Arábiou. Jej vládcovia totiž do zosadenia Asada, rozparcelovania Sýrie podľa vlastných politických a ekonomických záujmov a zaistenia vlády radikálnych sunnitov investovali roky úsilia aj miliardy dolárov. A dokonca hodili za hlavu staré spory ohľadom tureckej podpory Moslimského bratstva, ktoré naopak Saudovia radia k teroristickým organizáciám.
Ešte pred štyrmi rokmi pritom súčasný turecký prezident, vtedy ešte premiér Recep Tayyip Erdogan sľuboval, že sa čoskoro pomodlí v Umajjovskej mešite v Damasku. Predpokladal totiž, že Asad bude čoskoro zvrhnutý. Nič z toho sa nestalo.
Naopak. Údery ruských a sýrskych síl drvia Ankarou podporované islamské skupiny ako Džaiš al-Fatah (Armáda víťazstva) zahŕňajúci sedem džihádistických organizácií vrátane Frontu al-Nusrat, čo je pobočka Al-Káidy v Sýrii alebo Sýrskej turkménskej brigády. A v posledných dňoch aj údery kurdskej milície, ktorá sa zatiaľ zameriavala výlučne na boj s IS. A to je pre Erdogana nočná mora.
