Hrozba, akú predstavuje jadrový program a raketová technológia Severnej Kórey, by mala byť niečím, na čom sa svet zhodne. Koniec koncov, hovoríme o tajnostkárskom, bezohľadnom režime, ktorý vlastní prinajmenšom desať bojových hlavíc a horúčkovito sa ich snaží premeniť na zbraň; o režime, ktorý tým ohrozuje všeobecne ľudský život, bez ohľadu na to, ktorého Boha uctievame, ako je rozdelené naše bohatstvo alebo aké hodnoty naša kultúra uznáva.
No pritom Čína – jediný štát s ekonomickými a osobnými prepojeniami, ktorý by mohol skrotiť šialenstvo Pchjongjangu – sa tejto úlohy vzdáva a radí Amerike, aby šla so svojou záležitosťou rovno za korpulentným diktátorom Severnej Kórey, Kim Čong Unom. Čo sa deje? Náznaky, ktoré prichádzajú z Číny za posledných pár rokov, ukazujú, že bežným Číňanom už začal liezť na nervy ich nevyspytateľný sused, aj ich vláda.
