Autor je spisovateľ a pedagóg
Dnes, keď sa oceány a súše postupne vyprázdňujú, a knižnice i monitory zas zapĺňajú obrazmi vyhynutých zvierat a rastlín, je zrejmé, akú veľkú moc nadobudli znaky: čísla na bankovkách, písmená v textoch, no hlavne slová. Aj tie najobyčajnejšie sú kúzelnými formulkami, ktoré dokážu premeniť niečo samozrejmé na čosi vzácne, výnimočné. Zaželať komusi dobré ráno tak znamená čarovať, napodobňovať pravekých lovcov, keď si čosi mrmlali nad pahrebou.
Nielen jednotlivci, celé spoločnosti robia všetko preto, aby mali moc slov na svojej strane. Obyvatelia tých najvyspelejších sa vyjadrujú o iných ľuďoch s úctou bez ohľadu na to, akými naozaj sú. Ambícia nazvať veci pravým menom sa nevytratila, žiadnym pojmom však už v čase počítačových hier nie je dovolené prinášať na bojiskách obete.
Takéto spoločenstvá neprodukujú veľa ťažkých vecí, ale skôr programy, obrazy a slová. Obyvatelia Spojeného kráľovstva, napríklad, nevyvážajú už lokomotívy, ale učiteľov angličtiny. Okolo domov im stačia nízke ploty, správanie okoloidúcich účinne usmerňujú zdvorilé nápisy aj zdanlivo zbytočné otázky predavačov: „Ako sa máte?“
