To, že sa pražský summit prihlásil k „európskemu riešeniu“ utečeneckej kauzy, čo je ťažiskový politický výstup, zakladá vážnu otázku, či si oslava dvadsaťpäťročnice Visegrádu zaslúžila, aby bola ukradnutá (zneužitá) ako politické divadlo Roberta Fica.
Pretože, všakáno, tzv. záložná hraničná línia v Macedónsku a Bulharsku, ktorú vyšpekulovali ako konkurenčný nápad, je po tejto Prahe ešte záložnejšia než bola pred ňou. Teraz už totiž nemôžu ani predstierať, že ideu ktosi mimo V4 podporuje. Bulharský premiér i macedónsky prezident by museli byť blázni, keby frontovú líniu na vlastných hraniciach preferovali pred leteckými transportmi, čo je súčasť „európskeho riešenia“.
Iste, európske riešenie sa kýve a praská. To však ešte, samozrejme, neznamená, že bulharsko-macedónsky deal by bol o chlp perspektívnejší . Nie je ani vylúčené, že v tiesni a zúfalstve sa k nemu Brusel & Merkelová & spol. aj uchýlia. To by však už znamenalo zadlávenie Grécka a jeho obetovanie, teda rez, aký v dlhovej kríze už raz – pardon, asi trikrát – zamietli.
