SME
Sobota, 16. október, 2021 | Meniny má VladimíraKrížovkyKrížovky
AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Vera, jej sestra Naďa a ich krutá vzbura

Mysleli si, že Naďu zlomia a dostanú z nej všetko, čo potrebujú. Že je možné ju tvarovať ako plastelínu. Ale narazili na orech, hovorí Vera Savčenko.

Naďa Savčenko sa stala symbolom Ukrajiny, odporu proti diktátu Moskvy i ženskej sily a vytrvalosti. (Zdroj: SITA/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Píše Petra Procházková, redaktorka SME a Lidových novin.

C ítim tie pohľady na chrbte a myslím, že ona ich musí cítiť tiež. Čosi medzi pohŕdaním, obdivom a takou tou mužskou zhovievavosťou, ktorá v sebe nesie aj úsmevné: Čo to, dievčatá, zase bláznite, veď to nemá cenu ...

Stojíme pred sálou, kde sa o chvíľu začne stretnutie pražskej verejnosti so ženou, ktorá vie o vojne vo východnej Ukrajine viac ako mnohí, ktorí o nej píšu do novín a rozprávajú v televízii.

Príde asi dvadsať ľudí, z toho časť ochrancov ľudských práv a novinárov. Zvyšok dôchodcovia a aktivisti pražského majdanu.

Po mojom boku stojí tridsaťtriročná Vera Savčenko, sestra Nade, ktorá sa stala symbolom Ukrajiny, odporu proti diktátu Moskvy i ženskej sily a vytrvalosti.

Naďa Savčenko s nami teraz nie je. Sedí vo väzenskej cele vo vyšetrovacej väzbe v ruskom Novočerkasku a dnes sa začína ďalšie kolo jej súdneho procesu. Vraj je vrahyňa. Obviňujú ju, že naviedla ukrajinských delostrelcov, aby zasiahli dvoch ruských novinárov, ktorí zbierali materiál o rebeloch vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nadežda od 17. decembra 2015 neprijíma potravu.

Vy aj Nadežda máte tvrdý až mužský charakter. Prejavilo sa to aj počas bojovej akcie, ktorá sa skončila zatknutím vašej sestry?

„Rodičia nás vychovávali dosť prísne. Navyše, keď prišli 90. roky, s nimi k nám dorazila aj chudoba. Ukrajinci sa rozdelili na dve skupiny – jedna kradla, druhá trpela. My sme spadli do tej druhej kategórie. Naďa sa dlho hľadala.

Jej charakter stvrdol zvlášť po smrti otca. Nadežda mala odmalička takú vlastnosť – nenechávala si nikdy otvorené zadné vrátka. To so prejavilo aj 18. júna 2014, keď poslali Naďu, aby pomohla vojakom ukrajinského práporu Ajdar patriacemu pod ministerstvo obrany, ktorí sa dostali do paľby separatistov. Mnohí z nich padli, prežila len hŕstka. 

Viem všetky okolnosti z prvej ruky, pretože som tam bola tiež. Nie, nie som vojačka, ale prišla som za Naďou na návštevu. Keď Naďu odvelili zachraňovať ranených, nemohla som odísť. Zavolala som kamarátke a poprosila ju, aby sa postarala o našu mamu, predovšetkým som jej vysvetlila, ako splácať pôžičku. Bola som pripravená na to, že ani ja, ani Naďa sa domov už nevrátime. V tej chvíli som bola presvedčená, že Naďa je mŕtva. Pretože z miesta, kam odišla, sa ozývali obrovské výbuchy. To trvalo 24 hodín. Potom sa zrazu ozval Nadin telefón. Začala sa úplne nová etapa nášho života.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Prečo práve o Nadeždu prejavili taký záujem ruské tajné služby, ktoré ju potom, keď ju zajali separatisti, dali previezť do Ruska?

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


19 h
Ben Cunningham.

Mohutné zárobky popri verejnej funkcii zase nabíjajú populistom.


21 h

Akokoľvek je lákavé deliť svet na "my a oni", je to cesta do pekla.


23 h
Jindřich Šídlo, komentátor SeznamZpravy.cz.

Babiš to ešte nepriznal, ale stať sa prezidentom by iste vyliečilo volebnú porážku.


23 h
Skryť Zatvoriť reklamu