My predstierame, že pracujeme, vy predstierate, že nás platíte. Tak znelo jedno z ľudových porekadiel v časoch komunizmu.
Trochu ho upravme a hodí sa na súčasné vyjednávania britského premiéra Davida Camerona s ostatnými krajinami Európskej únie o zmene podmienok britského členstva v dvadsaťosmičke: „My predstierame, že chceme niečo zásadné zmeniť, a vy predstierate, že nám to veríte.“
Cameron totiž chce v Únii zostať bez ohľadu na to, čo nakoniec vyrokuje. Problém je, že toto predstieranie môže mať fatálne dôsledky pre Veľkú Britániu i pre Európu.
David Cameron hazarduje s britskými národnými záujmami. Nie je žiadnym tajomstvom, že on sám je miernym euroskeptikom; jeho srdce pre projekt integrovanej Európy nehorí. O. k., to je úplne legitímne.
Rovnako tak nie je žiadnym tajomstvom, že si je Cameron veľmi dobre vedomý toho, aké je pre Britániu členstvo v Únii dôležité ekonomicky, zahraničnopoliticky i bezpečnostne. Únia vás nemusí napĺňať nadšením, ale z racionálneho hľadiska jednoducho nie je lepšia alternatíva.
Lenže namiesto toho, aby britský premiér tento postoj obhajoval, kapituloval pred krajnými populistami zo strany UKIP a pred radikálnymi euroskeptikmi vo svojej vlastnej strane. Tým sľúbil referendum s tým, že sa bude snažiť vyrokovať zásadnú zmenu podmienok britského členstva a len potom zotrvanie v EÚ podporí.

Strašenie migráciou
Na začiatku prišiel s úplne nesplniteľnými požiadavkami. Postupne ich znižoval, až sa na svetlo sveta dostal návrh, o ktorom má dnes a zajtra rozhodnúť summit lídrov krajín Únie.
Zásadná zmena podmienok britského členstva to nie je ani náhodou. Lenže argumenty za to, že by Británia v Európskej únii mala zostať, to nijako neoslabilo. Cameron, zrejme vydesený niektorými prieskumami, ktoré začali ukazovať narastajúcu podporu pre odporcov členstva, zrazu úplne zmenil rétoriku. Kadiaľ chodí, tam hovorí, že Británia na tom bude lepšie, ak ostane v Únii.