SME

V akej krajine chceme žiť?

Slovensko potrebuje vízie, prípravu na budúcnosť, na zmenu paradigmy,na obdobie, keď budeme aj na dnešné dni spomínať ako na zlatý vek.

Politika musí obsahovať aj prísľub lepšej spoločnosti. (Zdroj: ARCHÍV SME)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Píše Michal Havran, teológ a šéfredaktor jetotak.sk.

Je to taký detský sen. Dospelí sa zaň zvyknú hanbiť. Za spomienky na harmonický svet, ktorého podobu a plynutie určovali do seba zapadajúce udalosti. 

Politika je istým spôsobom pokračovaním tohto stavu, jej aktéri často hovoria o svojich predstavách, o tom, ako by spoločnosť mohla fungovať, kam by mala smerovať. 

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Nejako sme si zvykli, že od čias Hodžu nemáme autentického vizionára, človeka, ktorý by sa nezaoberal vlastným postavením, ale veril by v také spoločenské sily, ktoré raz dokážu radikálne zmeniť stav a určia budúcnosť spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V našich dejinách sme takéto epizódy poznali, prinajmenšom od čias Francisciho dobrovoľníkov, ľudí, čo sa podieľali na páde monarchie a vzniku Československa, mužov a ženy z Pov- stania, našich rodičov v 68. a generáciu novembra. Medzi týmito udalosťami existuje tajomná kontinuita vzbury proti nespravodlivosti a viera v lepšiu spoločnosť. 

Politika mešká

Raz, dva, tri a prestaňme všetci kradnúť. Odstavte hajzlíkov, čo chodia so zmluvami a faktúrkami, cez ktoré školám a nemocniciam a cestám a mestám odišli miliardy.

Môžeme namietnuť, že vyššie spomenuté udalosti súvisia s vypätou situáciou a nie je možné imitovať ich v časoch ako-tak fungujúcej spoločenskej zmluvy. Ako sa teda vyrovnať s túžbou po takzvanej normálnej spoločnosti bez toho, aby sme sa nemuseli spoliehať na nejaký historický zlom?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nositeľmi takýchto programov majú byť práve politici. 

Radi o sebe hovoria, že vedia ako na to, aj keď vidíme, že väčšinou ani len netušia, čo by tak mali alebo mohli urobiť.

Typickým znakom slovenskej politiky je, že mešká za spoločnosťou, nie je schopná reflektovať zmeny, nové druhy priemyslu, inú generáciu mentalít a s tým spojené nové druhy túžob a predstáv o tom, v akej krajine chceme žiť. 

Väčšina zo strán ponúka všeobecné pravdy z minulosti a odpovedá na otázky, ktoré sme im kládli pred rokmi.

V akej krajine teda chceme žiť? Vieme to pritom celkom presne, pretože to nie je až také zložité. Zložitá je Rubikova kocka alebo teória gravitačných vĺn.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C45FD na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu