V akej krajine chceme žiť?

Píše Michal Havran, teológ a šéfredaktor jetotak.sk.

Je to taký detský sen. Dospelí sa zaň zvyknú hanbiť. Za spomienky na harmonický svet, ktorého podobu a plynutie určovali do seba zapadajúce udalosti. 

Politika je istým spôsobom pokračovaním tohto stavu, jej aktéri často hovoria o svojich predstavách, o tom, ako by spoločnosť mohla fungovať, kam by mala smerovať. 

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Nejako sme si zvykli, že od čias Hodžu nemáme autentického vizionára, človeka, ktorý by sa nezaoberal vlastným postavením, ale veril by v také spoločenské sily, ktoré raz dokážu radikálne zmeniť stav a určia budúcnosť spoločnosti.

V našich dejinách sme takéto epizódy poznali, prinajmenšom od čias Francisciho dobrovoľníkov, ľudí, čo sa podieľali na páde monarchie a vzniku Československa, mužov a ženy z Pov- stania, našich rodičov v 68. a generáciu novembra. Medzi týmito udalosťami existuje tajomná kontinuita vzbury proti nespravodlivosti a viera v lepšiu spoločnosť. 

Politika mešká

Môžeme namietnuť, že vyššie spomenuté udalosti súvisia s vypätou situáciou a nie je možné imitovať ich v časoch ako-tak fungujúcej spoločenskej zmluvy. Ako sa teda vyrovnať s túžbou po takzvanej normálnej spoločnosti bez toho, aby sme sa nemuseli spoliehať na nejaký historický zlom?

Nositeľmi takýchto programov majú byť práve politici. 

Radi o sebe hovoria, že vedia ako na to, aj keď vidíme, že väčšinou ani len netušia, čo by tak mali alebo mohli urobiť.

Typickým znakom slovenskej politiky je, že mešká za spoločnosťou, nie je schopná reflektovať zmeny, nové druhy priemyslu, inú generáciu mentalít a s tým spojené nové druhy túžob a predstáv o tom, v akej krajine chceme žiť. 

Väčšina zo strán ponúka všeobecné pravdy z minulosti a odpovedá na otázky, ktoré sme im kládli pred rokmi.

V akej krajine teda chceme žiť? Vieme to pritom celkom presne, pretože to nie je až také zložité. Zložitá je Rubikova kocka alebo teória gravitačných vĺn.