Manželstvá sú plné nespoľahlivých konverzácií, v ktorých predmet hádky nemá nič spoločné s tým, o čom naozaj diskutujete. Nevysvetliteľný hnev na partnera (alebo rovnako aj štedrý dar) veľmi často zakrývajú vinu a chlad zase túžbu po teple.
Tak je to aj s politickými alianciami. Na papieri Európska únia počas summitu zápasí s britskými požiadavkami na väčšiu ekonomickú zvrchovanosť a znížené sociálne dávky pre nováčikov, ktorí údajne „ochromili“ verejné financie. V skutočnosti, od roku 2001 do 2011 európski migranti priniesli Británii 20 miliónov libier v čistom, kým neeurópski prišelci ďalších 5 miliónov.
Ozajstný problém však nie je ekonomický, ale kultúrny: Angličania nikdy neboli nadšení z európskej migrácie a dvojnásobne to platí pre európskych islamských utečencov. Nie kvôli nebezpečenstvu pre ekonomiku, ale pre údajnú hrozbu anglickej kultúre a rasovej identite.
A nie sú to iba xenofóbni Briti, kto sa previnili touto orwellovskou dvojznačnosťou: rozhorčenie strednej Európy nad Britmi navrhovanou diskrimináciou k ekonomickým migrantom skrýva strach z toho, že ich spoluobčania by sa mohli vrátiť domov.
