„Kto je minister oproti rektorovi najlepšej univerzity?“ pýta sa učiteľka na jednom zo stretnutí štrajkujúcich vysokých škôl. Diplomatický protokol má určite odpoveď, ktorý z nich pôjde vpredu, no zdá sa, že teraz je ten čas, keď sa v aulách a triedach nanovo rozmýšľa o vzťahu politiky k univerzitám a školstvu.
„Mne to pripomína požiadavky Charty 77. Ľudia vtedy nechceli viac, len aby vláda rešpektovala to, k čomu sa zaviazala,“ povedal kedysi učiteľ a dnes kníhkupec.
Odkazy na normalizačné praktiky sa množili. Učitelia na stretnutí so študentmi a absolventmi Pedagogickej fakulty hovorili o zvoniacich telefónoch z ministerstva a od zriaďovateľa. Niektorí si vypočuli z miestneho úradu, že im nedajú peniaze. Inde riaditeľ školy na nich tlačil prostredníctvom maturantov, ktorým predniesol, že učitelia ich opustili v kľúčovej chvíli a vzali si ich ako rukojemníkov.
Štrajkujúci učitelia to vnímajú inak. Vedia, že ak teraz neustúpia, budú sa stretávať, rozprávať a posmeľovať, získajú si verejnosť, tak „ani po 5.marci s nami nikto nebude kývať“, ako povedal učiteľ z cirkevného gymnázia.
